Naďalej však pokračuje v konaniach ohľadom Kaliňákovho majetkového vzťahu s B. A. Haus. "Výbor skonštatoval, že ak má niekto hoci aj polmiliónové prečerpanie na účte, tak to nie je niečo, čo by musel dokladovať v majetkových priznaniach. V tejto časti boli tým pádom konania voči pánovi ministrovi zastavené. A čo sa týka jeho vzťahu s B. A. Haus na základe toho, že pán Turčan nám doteraz nedodal informácie, ktoré potrebujeme, tak konanie pokračuje," uviedol po rokovaní výboru jeho predseda Martin Poliačik z SaS.
Pripomenul, že výbor si od B. A. Haus žiada dokumenty, na základe ktorých by vedel posúdiť, aký bol vzťah týkajúci sa majetku medzi firmou a Kaliňákom. "Dvakrát sme listom žiadali o dokumenty. Stále ich nemáme. Budeme žiadať tretíkrát a v prípade, že ich nemajú, lebo ich poskytli orgánom činným v trestnom konaní, tak aby nám povedali ktorým a my si ich vypýtame tam," doplnil Poliačik. Ak dokumenty firma nedodá, príde pokuta.
Podanie voči Kaliňákovi dali poslanci Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA) a Ľubomír Galko (SaS). Cieľom je prešetriť podozrenie, že Kaliňák za roky 2013, 2014 a 2015 nepodal kompletné majetkové priznania tak, ako si to vyžaduje zákon. Koalícia a opozícia sa dnes sporila prevažne o tom, či Kaliňák musel alebo nemusel v majetkovom priznaní uviesť polmiliónový úver. Kaliňák sa listom vyjadril, že využil kontokorentný úver, ktorý prirovnal k debetu. Argumentuje, že ak on porušil zákon tým, že to neuviedol v majetkovom priznaní, potom porušuje zákon každý verejný funkcionár, ktorý má kreditnú kartu a povolené prečerpanie a neuvedie to v majetkovom priznaní.
Opozícia spochybnila tento argument. Poukázala, že 500.000 eur je príliš vysoká suma na povolené prečerpanie. Miroslav Beblavý (nezaradený) sa zamyslel nad výškou obratov u Kaliňáka, ak mu banka bola schopná poskytnúť takéto veľké prečerpanie. "Všetko je vec dohody s bankou," zdôraznil Jozef Burian zo Smeru-SD. Podľa neho ak človek potrebuje takúto sumu, tak je na banke, či je pre ňu klient dosť bonitný a dôveryhodný, že mu ju poskytne. Burian si nevie predstaviť, že by banky boli náchylné na špekulatívne transakcie, ktoré opisuje opozícia pri kritike Kaliňáka.
Remišová a Galko v podnete upozornili, že súčasťou povinností ústavných činiteľov je oznamovanie vlastníctva majetku a záväzkov, ktorých hodnota presahuje 35-násobok minimálnej mzdy. Takéto oznámenie musí byť podané v lehote a úplne presné. "Robert Kaliňák sám informoval médiá, že v roku 2013 odkúpil akcie obchodnej spoločnosti B. A. Haus, a. s., Bratislava v hodnote 430.000 eur. Na túto kúpu si podľa jeho vlastných slov vzal pôžičku 500.000 eur. Podľa Zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií verejných funkcionárov mal tieto transakcie deklarovať, teda oznámiť. Pri nahliadnutí do oznámenia verejného funkcionára zverejneného na stránke NR SR za roky 2013 a 2014 však takéto záväzky budete márne hľadať," vysvetlil Galko.
