Správy moderovala dokonca, aj keď ju trápili bolesti a musela používať barly. Aby toho nebolo málo, šéfuje ešte škôlke. Prečo to všetko robí? A aký má vzťah s otcom dvoch z jej detí - Markom Sedlmairom (37)?
Po minulé roky ste cez leto nakrúcali šou Farmár hľadá ženu. Tento rok TV JOJ Farmára nechystá a vám tak zostalo iba moderovanie správ.
Pre mňa to nie je „iba“. Vždy som sa prioritne venovala spravodajstvu, ďalšie projekty sú pre mňa príjemným spestrením a ďalšou možnosťou sebarealizácie. Navyše Noviny o 17., teda po novom Noviny o 16., sú jedinou spravodajskou reláciou TV JOJ, v ktorej moderátor robí aj redaktorskú prácu. Takže idem do terénu, pripravujem si scenár, skrátka celú aktuálnu tému. Dá to zabrať, ale veľmi ma to profesionálne posúva a teším sa z toho.
Nechýba vám tá romantika vidieka z Farmára?
Minulý rok bolo nakrúcanie Farmára predsa len iné ako predtým. Na farmách som strávila veľa času, veľmi veľa mi to dalo, mám veľa krásnych spomienok.
Ak by ste ešte dostali ponuku moderovať nejaký mimospravodajský televízny projekt, išli by ste do toho?
Ak by sa mi páčil, tak určite áno.
Boli ste aj pri úplne prvej sérii Farmára, v ktorej bola Martinka z Turca († 34). Jej smutný príbeh roky sledovalo celé Slovensko, mnohí dávajú jej nedávnu smrť za vinu tejto reality show. Čo si o tom myslíte?
Samozrejme, s Martinkou som sa počas nakrúcania niekoľkokrát stretla. Obviniť z jej smrti televíznu šou je však priveľmi zjednodušené a neadekvátne. Je možné, že „slávu“ celkom neuniesla, ale myslím si, že aj bez televízie pre ňu nebolo ľahké zvládať svoj život. Je to smutné, je mi ľúto, že zomrela v takom mladom veku... Nepoznala som ju bližšie, nepoznám detaily z jej života, ale určite to nemala ľahké.
Prejdime k ľahšej téme. Okrem práce v televízii riadite aj súkromnú materskú školu, kde ste spolumajiteľkou.
Teraz to mám hektické, lebo našu škôlku rozširujeme o ďalšiu časť a všetky prípravy práve finišujú. V novej budove chystám pre deti ďalšie zaujímavé novinky. Verím, že sa budú páčiť deťom aj rodičom.
Veľa škôlok tiež láka rodičov na to, že sa deti v nich naučia cudzí jazyk.
Dnes je veľký hit dať dieťa do anglickej či nemeckej škôlky... Napriek tomu, že som vyštudovaná angličtinárka, táto módna vlna sa mi nepáči. Aj my u nás v škôlke síce máme dvakrát do týždňa angličtinu, ale predovšetkým mi záleží na tom, aby naše deti hovorili pekne čisto po slovensky a mali bohatú slovnú zásobu. Dnes je veľa detí, ktoré majú logopedické problémy. Šušlú, ráčkujú a rodič je hrdý, že vie povedať one, two, three..., ale po slovensky veľakrát nevie dobre rozprávať. S angličtinou pritom deti prichádzajú do kontaktu z každej strany a už od tretieho ročníka ZŠ je povinná. V škôlke by sa podľa mňa mali naučiť predovšetkým kvalitne rozprávať materinským jazykom. Tiež je v móde hovoriť o hyperaktivite detí. Úprimne, ja na hyperaktivitu detí neverím. Myslím si, že deťom chýba fyzická aktivita a prijímajú priveľa cukru – a to je podľa mňa základ celého problému. Sedia v škôlke či škole, doma pri počítačoch, pri televízii, v aute, nehýbu sa... Preto v škôlke, ktorú riadim, máme aj vlastnú telocvičňu, veľký dvor, chodíme plávať, atď.
Vaše vlastné deti majú dovolené tablety či smartfóny?
Áno, ale len vo vyhradený čas a po zazvonení budíka, čas vypršal. Skôr sa snažím, aby mali pohyb. Všetci moji synovia chodia na tenis. Na tréningy ich trikrát do týždňa vozím na opačný koniec mesta. Hoci je to náročné na čas aj peniaze, teším sa, že ich šport baví.
Čím sa riadite pri výchove svojich detí?
Snažím sa riadiť zdravým rozumom a materinským citom. Tak, ako v živote idem vlastnou cestou, aj pri výchove mojich detí a detí v škôlke idem vlastnou cestou a v súlade s mojím presvedčením. A neprekvapí ma, ak je preto niekto ku mne kritický, na neprajné hlasy som si už v živote zvykla.
Je škôlka dobrý biznis?
Zatiaľ je to koníček, do ktorého veľa investujem, ale veľmi mu verím. Je to krásny pocit, keď vidím, čo všetko sa naši škôlkari u nás naučia, ako sa vyvíjajú. A je mi smutno, keď odchádzajú do školy. Ale aspoň viem, že tam idú dobre pripravení.
Zdá sa, že ste akčná žena, ktorú nič nezlomí.
Mám svoje priority, životné hodnoty a viem, čo je dôležité... Zlomiť by ma mohla iba tragédia v rodine, ale to, že sa na mňa kydá špina, ma už do značnej miery prestalo trápiť.
Nie je to tak, že ste sa vrhli do práce aj preto, aby ste zabudli na vlastné starosti?
Bez ohľadu na to, koľko mám či nemám starostí, tak pracujem, lebo som pracovitý človek a práca ma baví aj živí. Navyše vždy bolo pre mňa veľmi dôležité, aby som bola finančne sebestačná a nezávislá a aby som niečo v živote dosiahla len vlastným úsilím a rozumom. Prísť k peniazom tak, že sa „dobre vydám“, nie je nič pre mňa. Nevedela by som si vážiť samu seba. Idem si skrátka podľa svojich hodnôt, veľakrát proti prúdu, a veľa vecí riešim neštandardne.
Bolo to tak aj v prípade vášho manželstva s Kanaďanom Markom Sedlmairom? Rozvod je na stole...
Potrebujem byť presvedčená o správnosti toho, čo robím a mať čisté svedomie. To, čo bolo medzi mnou a Markom, nechcem rozoberať, je to za nami. My vieme, prečo sa veci udiali a ako. Život ide ďalej.
Ste už rozvedení?
Nie, ešte nie sme rozvedení.
Ste v kontakte?
Áno, občas. Ale nechcem to viac rozoberať.
Ľutujete, že nie ste spolu?
Prepáčte, naozaj to už nechcem rozoberať.
Nie ste už taká vyhranená v tom, čo chcete, že nie je veľký priestor pre kompromisy?
Určite nie. Naopak, som človek, ktorý je veľmi prístupný ku kompromisom a počúvam druhú stranu. Vždy mám plán a, b, c, d... Nemám klapky na očiach.
Už vám stroskotali dve manželstvá. Nebojíte sa predstavy, že zostanete sama?
Vo všeobecnosti som nezanevrela na mužov a na lásku, ale rátam aj s tým, že zostanem sama. Aj keby to tak zostalo, nie som zatrpknutá a naozaj sa teším zo života. Mám troch zdravých synov, som rada, že moja mama stále srší energiou, že otec je v takej kondičke, že vo veku 74 rokov bol hrať pingpong na majstrovstvách sveta... A tiež sa teším, že som sa vyliečila zo zdravotných problémov. A tak si užívam radosť z bežných vecí, napríklad, že môžem chodiť bez bariel a ísť na bicykel...
