Uplynulo 15. rokov od teroristických útokov na USA. Ako veľmi sa zmenil svet po 11. septembri?
Nie je úplne presné brať 11. september ako nejaký medzník, ktorý zmenil svet. Je to určite medzník, ktorý zmenil Západ, ale týmto dňom sa zďaleka nezačali dejiny terorizmu, ako si mnohí myslia. Veľa teroristických útokov a krviprelievania sa na celom svete diali aj dávno predtým. Ibaže obeťami neboli v takej miere ľudia zo Západu, a tak sa nám to nezdalo také varujúce a desivé. Od tohto dátumu sa však zmenilo najmä to, že sa Západ začal veľmi silne zaoberať tým, čo sa deje na Blízkom východe a tvrdo brániť svoje územie pred útokmi pochádzajúcimi z moslimského sveta.
Vtedajší prezident USA George W. Bush ihneď po útokoch vyhlásil vojnu proti terorizmu, ktorá vyústila do niekoľkých vojnových konfliktov. Podarilo sa zvrhnúť hnutie Taliban v Afganistane, zabili vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina, mŕtvy je aj Saddám Husajn, ale od terorizmu nemáme pokoj. Prečo?
Paradoxom je, že na vojnu proti terorizmu sa vyhradili obrovské finančné, organizačné a ľudské zdroje, no nielen, že sa nedá povedať, že by terorizmu ubudlo, ale naopak, ho pribudlo. To poukazuje na to, že problémom nebola al-Káida ako taká, ale oveľa hlbšie problémy, ktoré vôbec nesúvisia s tým, pod akou značkou teroristi útočia. Vidíme, že al-Káidu dnes nahradil Islamský štát. Som presvedčený, že vo chvíli, keď bude ISIS porazený a západní politici budú vo veľkom oslavovať, nič nie je vyhrané. Medzitým opäť vznikne úplne nový fenomén, o ktorom dnes vie iba svet tajných služieb a pár expertov, ktorí sa tým regiónom zaoberajú.
Američanom sa podarilo ochrániť svoje územie a boj s terorizmom preniesli na Blízky východ. Prečo islamisti teraz útočia na Európu a nie na USA?
Americký bezpečnostný systém dokázal novovzniknutú situáciu zvládnuť oveľa lepšie. Veľkú úlohu, samozrejme, hrá aj to, že Európa je zemepisne omnoho bližšie Blízkemu východu ako USA. Ďalšia vec je, že v Európe, najmä vo Francúzsku, v Belgicku a sčasti Nemecku existujú nebezpečné moslimské getá, plné násilia a chudoby, ktoré v USA nie sú. A nesmieme zabúdať ani na migračnú krízu, ktorá postihla Európu. Prichádzajú sem státisíce ľudí z Blízkeho východu a aj keby medzi nimi neboli potenciálni útočníci, čo však sú, tak napätie v prisťahovaleckej komunite rastie.
Znie to, ako keby sme v boji s terorizmom nemali žiadnu šancu a nevinní ľudia budú naďalej umierať.
Dnes sa k ISIS hlási mnoho veliteľov a bojovníkov, ktorí pred pár rokmi patrili k Talibanu či al-Káide. Prečo? Pretože ISIS je značka, ktorá teraz rezonuje, poviem to nadnesene, ale je to atraktívny klub, kam je dobré patriť. Vo chvíli, keď sa objaví atraktívnejší klub, ktorý bude lepšie platiť svojich bojovníkov, tak títo ľudia nebudú váhať a pridajú sa k nemu. Pravdou však je, že po 11. septembri sa omnoho častejšie začali ozývať hlasy, že do určitej miery je to práve Západ, ktorý v celosvetovej situácii prilieva olej do ohňa a svojimi činmi na Blízkom východe teror nepotláča, ale podnecuje. Napríklad vôbec si nie som istý, či je dnes dobré posielať tam zbrane za stovky miliónov eur na boj proti terorizmu, pretože o pár rokov tieto zbrane môžu byť použité proti našim záujmom. Na druhej strane, keby západné vlády problémy nejako neriešili, boli by obviňované z nečinnosti a z toho, že nechávajú umierať nevinných ľudí.
Potrebuje svet na porazenie terorizmu vyspelejšie technológie, akými disponuje dnes?
Na jednej strane nesmieme zabúdať, že rovnaké technológie môžu vedieť využívať aj potenciálni teroristi. Na strane druhej sa ukazuje, že Západu môže táto zdanlivá technologická prevaha podrážať nohy, pretože žijeme v čase, keď sledujeme finančné toky peňazí, odposluchy telefonátov vďaka satelitom a snažíme sa monitorovať aktivity povstaleckých skupín. Čo sa však stane vo chvíli, keď títo teroristi prestanú používať technológie a peniaze si budú odovzdávať z rúk do rúk, alebo budú komunikovať iba ústne? Tak budeme aj s našimi technológiami pekne nahraní.
Čo by podľa vás mohlo teda v boji s terorizmom pomôcť?
Aby sme konali s chladnou hlavou. Bohužiaľ, teraz je to tak, že Západ hrá hru džihádistov, ktorí na nás zámerne mávajú vlajkami a my sa ich bojíme. To je presne to, čo oni potrebujú. Desiť nás! Pretože my sa potom v strachu o svoje životy nezaoberáme podstatou riešenia problému. Vlády niekedy neprehodnocujú svoju politiku voči Blízkemu východu, ale skôr prichádzajú s nezmyselnými populistickými krokmi, ktoré však nič nevyriešia.
Čo tým napríklad myslíte?
Vidíme to napríklad vo Francúzsku, ktoré naozaj prežilo veľmi krvavé útoky. Ale ak si niekto myslí, že zakázanie burkin na pláži a nariaďovanie, čo si ženy môžu a nemôžu obliecť, naozaj pomôže v boji proti terorizmu, tak je na veľkom omyle.
Kde vy sám vidíte najväčšie zmeny, ktoré postihli spoločnosť po 11. septembri?
Každý to vidí. Pred dvadsiatimi rokmi ľudia zďaleka neabsolvovali toľko bezpečnostných procedúr na letiskách ako dnes. Nemali sme biometrické cestovné pasy, nebol taký prepracovaný systém vnútornej bezpečnosti, ktorý by monitoroval obyvateľstvo. S tým súvisí známy zákon Patriot, ktorý bol veľmi tvrdo kritizovaný, lebo vlastne povolil špehovanie americkej populácie nad rámec nutnosti. Do určitej miery sa zmeny, samozrejme, dotkli aj iných západných krajín, ale hlavne - zmenili sa ľudia. Prepadla nás hystéria a namiesto triezvej analýzy reálnych rizík sa sústreďujme na veci, ktoré často rizikom vôbec nie sú.
Kto je Břetislav Tureček
Vedie Centrum pro studium Blízkého východu na Metropolitnej univerzite Praha. Regiónom se vyše 20 rokov zaoberal ako novinár. V rokoch 2008 - 2013 bol spravodajcom Českého rozhlasu v Jeruzaleme. Je autorom štyroch kníh: Světla a stíny islámu (2007), Nesvatá válka o Svatou zemi (2011) a Labyrintem Íránu (2013). Štvrtá kniha, Blízký východ nad propastí, vycháza budúci mesiac.
