K tejto téme sa pre denník Nový čas vyjadril Ľubomír Ohruhlica z Centra pre liečbu drogových závislostí. Naznačil, že liečenie mladých - aj keď nie je potrebné - môže byť pre resocializačné zariadenia zdrojom vysokých príjmov.
Ako má postupovať rodič, ak si myslí, že jeho dieťa berie drogy?
- Ak rodič u mladistvého a maloletého, nehovoriac o 14-ročnom dieťati, predpokladá užívanie drog, v prvom rade by mal ísť za odborníkom psychiatrom, ktorý určí, či išlo len o jednorazové, tzv. rekreačné užitie drogy, alebo či nemôže ísť o závislosť. Vo veku okolo 15 rokov väčšinou o závislosť nejde a rodičom sa odporučí postup, ako s dieťaťom v bežnom živote ďalej narábať.
Čo však, ak ide o závislosť?
- Najprv by mala prebehnúť liečba v špecializovanom medicínskom zariadení pre mladistvých a ak v prostredí, kde sa to dieťa predtým nachádzalo, nie je možné zabezpečiť výchovu (otec je napríklad neliečený alkoholik), tak sa potom na základe odporúčania po liečbe, ktorá by mala trvať minimálne tri mesiace, pošle do tzv. resocializačného zariadenia. Tie spadajú do kompetencie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a sú to nezdravotnícke zariadenia. Mala by tu prebiehať socio-terapeutická liečba. Čo sa týka výchovných postupov, je to hlavne terapia prácou, niečomu sa vyučia. Všetko by malo prebiehať pod dohľadom ambulantného psychiatra, ktorý robí pravidelne kontroly zdravotného stavu.
Je možné vynechať psychiatrickú liečbu?
- Niektorí mladiství sa dostávajú do týchto zariadení bez toho, aby prešli liečbou zo závislosti. Čiže neprejdú prvotnou diagnostikou, kde by sa zistilo, či je potrebná liečba alebo doliečovanie. V zákone o sociálno-právnej ochrane detí a mladistvých je klauzula, že existujú resocializačné zariadenia, kde môžu mladistvých umiestniť na základe predbežného opatrenia súdu tak, že ich odnímu z rodiny. Rodičia z právnej stránky nestrácajú právnu zodpovednosť, ale súd vie na základe predbežného opatrenia dieťa do tohto zariadenia umiestniť s tým, že to odporučí dorastový lekár. Problémom je aj to, že pokiaľ sa tam dostanú mladiství, ich pobyt plne hradí štát, takže na tom resocializačné centrá majú záujem. Ak by sa takýto prípad dostal k psychiatrovi, ten by zrejme uviedol, že liečba závislosti a navyše aj resocializácia nie je potrebná.
Aký je váš názor na resocializačné centrá?
- Faktom je, že sú to dosť uzavreté spoločenstvá a vítaná by bola väčšia transparentnosť. Na rozdiel od zdravotníckych zariadení je tam oveľa nižšia miera kontroly a často tam robia aj nekompetentní ľudia. A nikdy sa nemôže vylúčiť ani možnosť zneužitia. Určite by bolo dobre, ak by tam existovala garantovaná kontrola, napríklad aj od verejnosti.
