Vyhlásil to v pondelok predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) na pôde Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti pred neformálnym rokovaním lídrov 27 štátov EÚ v Bratislave. "Je preukázateľný záujem lídrov 27 krajín urobiť sebareflexiu a diagnózu EÚ, kde sa nachádzame po rozhodnutí Veľkej Británie odísť," povedal Fico. Zároveň zopakoval, že na summite sa bude hovoriť napr. o podobe EÚ po odchode Veľkej Británie či o bezpečnosti, ale nielen z pohľadu boja proti terorizmu, ale aj o bezpečnosti, ktorá má sociálny a ekonomický charakter. Diskutovať sa bude aj o novom investičnom prostredí, o nových formách komunikácie a o EÚ ako globálnom hráčovi.
Lídrovi Sme rodina Borisovi Kollárovi sa nepozdáva, že rokovania na summite sa majú viesť výlučne v pozitívnom duchu. Je totiž presvedčený, že SR by mala upriamiť pozornosť na akútne problémy EÚ. "Ak ich nevyriešime, EÚ môže zaniknúť. Ak nebudeme riešiť problémy ľudí a budeme hrať divadlo, nasrdenosť bude čoraz väčšia," upozornil.
Fico reagoval, že padlo rozhodnutie o pozitívnej komunikácii na summite. "My si môžeme zablahoželať, že sme v EÚ, únia nás veľa naučila. Je to projekt, na ktorom nám musí záležať a nemôže nám záležať na prehlbovaní rozporu," zdôraznil premiér s dôvetkom, že by nebolo dobré prísť s posolstvom, že sa lídri na ničom nedohodli. "Chyba je, že nie sme schopní verejnosti povedať, v čom je EÚ jedinečná. Každý sa bojí, že ak by sme išli do summitu, ktorý nás bude rozdeľovať, je to stimul pre ďalšie exity. Preto prevládlo presvedčenie, že summit treba ladiť pozitívne a nie negatívne," vysvetlil.
Podpredseda výboru Martin Klus (SaS) predsedovi vlády tlmočil istú nespokojnosť verejnosti s bezpečnostnými opatreniami súvisiacimi so summitom. "My nesieme zodpovednosť za 26 premiérov a prezidentov, ktorí sem prídu, a to v období, ktoré nie je jednoduché. Treba sa ospravedlniť verejnosti, ak bude pociťovať rôzne prekážky. Žiadam aj všetkých zriaďovateľov škôl, aby v piatok (16.9.) dali žiakom voľno a nedochádzalo tak k stretom verejnosti a bezpečnostných opatrení," apeloval Fico.
Milan Krajniak (Sme rodina) je zvedavý, ktoré kompetencie by Ficova vláda za žiadnych okolností neposunula do Bruselu. "Takto dnes téma nestojí a na summite sa určite nebude hovoriť o presune kompetencií. My si napr. vieme predstaviť konzultácie ohľadom štátneho rozpočtu, ale nie to, že by nám štátny rozpočet schvaľoval Brusel. My nie sme 'kolenačková' vláda, máme veľmi jasné postoje," uistil premiér. Europoslanca Borisa Zalu (Smer-SD) zaujímalo, aké sú návrhy našej vlády ohľadom bezpečnosti. On sám si vie napr. predstaviť európsku spravodajskú službu. "Považujem SR za bezpečnú krajinu, čo sa potvrdilo aj vlani, kedy sme mali najvyšší počet turistov v histórii. Prispieva k tomu aj náš razantný postoj k migrácii," reagoval Fico.
Na margo bezpečnosti z hľadiska terorizmu premiér podotkol, že došlo k totálnemu obratu vo filozofii EÚ. "Hovorí sa už o totálnej ochrane vonkajších hraníc, o čom my hovoríme už dva tri roky. Hovorí sa o prudkom znížení prílevu migrantov a po tretie, ako sa postaviť k migrantom, ktorí sú už tu. Podľa nás by sa mali samotné štáty rozhodnúť, ako prispieť k riešeniu. My si vieme predstaviť technickú či finančnú pomoc," povedal šéf slovenskej exekutívy. Premiérovi sa tiež nepozdáva, že pokiaľ ide o globálnu bezpečnosť a konflikty vo svete, EÚ vždy hrala druhé husle. "Keď USA, Rusko či Čína chceli niečo urobiť, tak to urobili. Keď chcela niečo urobiť EÚ, tak to neurobila. Hovorí sa o spoločných vojenských zboroch, ale zatiaľ je to len v rovine teoretických úvah," povedal.
Poslanec Jaroslav Paška (SNS) sa pýtal na postoj k Turecku. "Turecko ťahá za dlhší koniec povrazu. Správne odhadlo slabšiu stránku únie a vypýtalo si, čo mohlo. Nejde len o peniaze, ale aj o vízovú liberalizáciu či otvorenie viacerých prístupových kapitol. Ak nepomôžeme Turecku so zvládnutím 2,5 milióna migrantov, ktorých má na svojom území, môže nastať pohyb, čo by EÚ nezvládla. Ak ale Turecko nebude spĺňať podmienky, nemôže vstúpiť do EÚ," dodal Fico.
