Poukazuje na to, čo sa môže stať s mladým človekom, ktorý sa ocitne za dverami ústavu. Drsné praktiky, strach a surové zaobchádzanie. Slovenskom práve otriasa otrasný prípad z resocializačného strediska v Galante, ktorý pobúril celý národ. Čo na túto situáciu hovorí režisér nesmrteľnej snímky?
Režisér Filip Renč sa pred dvadsiatimi piatimi rokmi inšpiroval reportážou, ktorá hovorila o dievčati, ktoré zatvorili omylom v ústave pre mentálne chorých ľudí. Za dverami zariadenia sa však diali veci ako z hororu, ktoré si mnohí nevedia ani predstaviť. „Vo filme som sa snažil poukázať na to, aké to za socializmu bolo, čo všetko si mohli vtedy dovoliť k zverencom,“ povedal pre Nový Čas Renč. Myslí si, že nie je vylúčené, že história sa opakuje. „Myslím si, že aj dnes sa za dverami ústavov dejú podobné veci, ktoré nepatria do civilizovaného sveta. Štát by mal tieto ústavy často a poriadne kontrolovať. Pracuje sa tu s ľuďmi, ktorí majú citlivé duše,“ uzavrel režisér.
Requiem pro panenku (1991)
Český režisér Filip Renč, ktorý má na konte mnoho úspešných filmov, v minulosti nakrútil film REQUIEM PRO PANENKU, ktorý vyvolal silné ohlasy. Do filmu plného emócií obsadil herecké hviezdy ako Aňa Geislerová, Soňa Valentová či Jaroslava Hanušová. Dej sa odohráva v ústave pre mentálne chorých, do ktorého sa administratívnym omylom dostala štrnásťročná Marika, ktorá mala pôvodne putovať do detského domova.
Z ústavu sa nevedela dlho dostať. V zariadení panovala neľudská mašinéria a sadistické vychovávateľky, ktoré používali drastické výchovné metódy. Marika sa rozhodla svoju bezvýchodiskovú situáciu riešiť zúfalým činom, ktorý sa skončil podpálením ústavu.
