Telesné tresty, neodôvodnené celodenné pobyty na samotke, nútené osobné prehliadky či strihanie vlasov dievčat, ktoré nemajú vši, to všetko sa odohrávalo za múrmi týchto zariadení. Ombudsmanka neskôr vykonala opätovné prieskumy, ako na jej zistenia reagovali. Vo väčšine prípadov sa polepšili. Ale vieme, čo je pravda.
Osobné prehliadky
Chovankyne Reedukačného centra Spišský Hrhov sa museli po návrate z úteku alebo z prázdnin vyzliecť donaha alebo do spodnej bielizne, či pri sebe nemajú cigarety. Zariadenie na základe odporúčaní ombudsmanky informovalo pedagógov o primeranosti a vhodnosti osobných prehliadok.
Používanie ochrannej miestnosti
V Reedukačnom centre Hlohovec za tri mesiace využili tzv. samotku až 21 ráz. Chovanci sa zhodovali, že to je za trest, najmä po úteku. Väčšina bola v ochrannej miestnosti celých 24 hodín, dokonca aj dlhšie. Viacerí uviedli, že nefungovala sprcha ani WC a netiekla voda, nik ich ani nenavštívil, len dostali jedlo. Ochrankyňa práv požiadala o to, aby sa takéto praktiky používali iba z dôvodov a spôsobom, ktoré dovoľuje zákon, a iba na nevyhnutný čas. Situácia sa podľa nej zlepšila, aj keď nie je ideálna.
Strihanie vlasov dievčat
Niekoľko dievčat v Reedukačnom centre Bačkov ostrihali úplne nakrátko. Vraj, keď prídu nové deti, alebo keď sa chovanci vrátia z prázdnin alebo po úteku, tak ich zdravotná sestra ostrihá. Zriaďovateľ na podnet ombudsmanky navrhol reedukačnému centru preventívne zdravotné prehliadky a strihanie nakrátko odporučil len v nevyhnutných prípadoch a so súhlasom pediatra.
Povinné lekárske vyšetrenia
Chovankyne Reedukačného centra Zlaté Moravce tvrdili, že po návrate z dovolenky im robia vyšetrenia na pohlavné choroby a gynekologickú prehliadku, či nie sú tehotné. Zariadenie reagovalo, že ihneď s tým prestalo. Dubovcová však neskôr zistila, že niektoré maloleté matky aj tak po návrate z dovolenky musia absolvovať vyšetrenia. Ani nasledujúca odpoveď zriaďovateľa jej nedala „jednoznačné a dostatočné záruky“, a preto sa bude prípadom zaoberať.
Telesné tresty
Napr. v Reedukačnom centre Hlohovec uvádzalo výskyt telesných trestov až takmer 63 % opýtaných detí. Okrem fyzického násilia chovanci uvádzali aj používanie vulgarizmov, ponižovanie a vyhrážanie zo strany niektorých vychovávateľov. V apríli 2014, po výmene vedenia a ďalších zamestnancov zariadenia, deti povedali, že telesné tresty ani vulgarizmy sa už nepoužívajú.
Červený odev
Niektoré deti v Reedukačnom centre Bačkov uvádzali, že po návrate z úteku musia určitý čas nosiť červený odev. Zamestnanci tvrdili, že ide o prevenciu pred ďalšími útekmi, deti hovorili o treste. Pri opakovanej neohlásenej návšteve ochrankyne verejných práv sa to už nestalo.
Čo sú to za odborné metódy?
Ida Želinská, sociálna poradkyňa
- Je mi ťažké hodnotiť len medializované informácie a rada by som to nechala na orgány činné v trestnom konaní. Som však zdesená z toho, čo vyplávalo na povrch. Nie jeden, ale viacero klientov hovorí o urážaní, ponižovaní, o systéme hierarchie - o akýchsi kastách. Čo sú to za odborné metódy? Ako toto má pomáhať liečiť? Nie som odborníčka na drogy, iba tak trochu na deti, ale o tom, že dieťa, ktoré sa vydá na zlú cestu, sa dá zlomiť šikanou a zlým prístupom, pochybujem. A ešte niečo: keď deti hovoria strašné až neuveriteľné veci, je to takmer vždy potom, čo dlho prosili o pomoc a neboli vypočuté.
Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová (64): Zákaz bitiek neplatí všade
1. Príbeh Galanta otriasol Slovenskom, treba si však počkať na oficiálne závery. Stretli ste sa s niečím podobným?
Nie. Zistili sme však závažné systémové nedostatky, ku ktorým dochádzalo pri výchove detí a zaobchádzaní s nimi. Vyčítali sme, že systém umožňuje aj také prístupy, ako napríklad zatváranie ich do ochrannej miestnosti, často pripomínajúcej celu, aj na 24 hodín a viac. Zákaz používania telesných trestov by mal byť v akomkoľvek takomto zariadení samozrejmosťou, ešte stále to neplatí všade. So zisteniami som opakovane oboznámila riaditeľov centier, ich zriaďovateľov, ministerstvo školstva aj poslancov Národnej rady SR.
2. Aké boli reakcie?
Došlo k zvýšeniu normatívu na stravné, no záujem o väčšie systémové zmeny v reedukačných centrách neprejavil žiadny orgán. Pokiaľ ide o záruky kontroly sociálno-právnej ochrany detí, nie som s tým vôbec spokojná. Prokuratúra má vykonávať pravidelný dozor v zariadeniach tohto typu. Súdy, na základe ktorých rozhodnutí sú detí umiestňované do resocializačných, reedukačných centier či detských domovov, nikdy za deťmi neprídu, nenavštívia ich a nezistia, ako je ich rozhodnutie vykonávané v praxi a či ho nemajú zmeniť. Podmienky ochrany detí sú nastavené len formálne.
3. Čo považujete za najväčší problém?
Reedukácia, ale aj resocializácia detí nemá alternatívu k ústavnej forme, ktorá dnes prebieha v ústavoch bez akéhokoľvek začlenenia rodinného prostredia do riešenia problémov dieťaťa. Je nutné sa zamyslieť, či súčasný systém ochrany detí nie je nastavený len pre tých, ktorí z tohto systému žijú, sú v ňom zamestnaní, namiesto toho, aby bol nastavený pre deti a ich najlepší záujem.
