Prehovorili o nechutnostiach, ktoré tam zažili a z ktorých tuhne krv v žilách. Mladí ľudia len ťažko opisovali zážitky, na ktoré by najradšej zabudli. Sú však veľmi radi, že celá nechutná kauza sa prevalila, a veria, že konečne zavládne spravodlivosť. Prehovorila však aj matka, ktorej syn sa podľa nej na nič nesťažoval.
O NÁSILÍ MALI VEDIEŤ AJ KURÁTORKY
Tomáš (18) z Topoľčian v resocializačnom zariadení Čistý deň v Galante strávil dva mesiace:
„Museli sme doslova drieť na riaditeľovom dome. Takmer žiadne jedlo nám nedávali. Všetko, čo opisujú dievčatá a čo sa prevalilo, je úplná pravda. Ak niekto začal terapeutom protirečiť, dostal od lekára injekciu, tak, aby ho mesiac doslova vykrúcalo. Bol tam chlapec, ktorému zapadol jazyk a nedalo sa mu dýchať. Nezavolali mu ani lekára,“ opisuje hrôzu Tomáš, ktorý sa do ústavu dostal pre problémy s drogami.
„V zime sme zubnou kefkou šesť hodín umývali dlážku v pivnici - bez jedla. Ak to niekto nechcel robiť, tak ho terapeuti zmlátili, že bol celý modrý. Sám som zažil, ako môjho kamaráta zatvorili do izby a kopali do neho, fackali ho. A keď sme tam išli za ním, kurátorka držala dvere, aby sme sa za ním nedostali. Stále sme boli zatvorení, žiaden kontakt s rodinou,“ hovorí Tomáš. „Všetci terapeuti sú bývalí feťáci a riaditeľ si ich tam necháva, pretože aj on je bývalý feťák. Robia to len kvôli peniazom. Ak sa stane, že niekto má už ísť domov, kurátorka napíše taký posudok, aby tam ešte zostal, sú to strašné zverstvá,“ dodáva.
TERAPEUT SA SO MNOU CHCEL VYSPAŤ
Zuzana (19) z Topoľčian v resocializačnom zariadení Čistý deň strávila rok a pol:
„Dostávala som návrhy od terapeuta, chcel so mnou spať, vraj že sa budem mať lepšie. Ja som mu na to povedala, veď máte deti aj manželku, ako môžete so mnou spávať. A on na to, že to bude len medzi nami. Odmietla som, ale takto to skúšal na všetky dievčatá,“ hovorí Zuzana, ktorá sa v centre liečila z drogovej závislosti.
„Keď jedno z dievčat plánovalo ujsť, za trest som ho musela ostrihať nakrátko. Keď malo vši, tak dohola. Bola som aj v Chorvátsku na akože liečbe, kde sme 50 kilometrov šliapali okolo jazera a jesť sme dostali len jeden chlieb,“ opisuje hrozné zážitky. Aj ona bola svedkom toho, ako sa rozdával alkohol či cigarety. Priznala však, že niektoré dievčatá sa ponúkli aj samy. „Keď sme sa posťažovali u riaditeľa, vysmial nás a povedal, že to si feťáčky vymýšľajú. Boli sme bezradné, a dokonca nás nechali aj ujsť. Povedali, veď choďte, chytíme vás v Topoľčanoch. Potom nám to zrátali, zatvorili nás do izolačky. Tie chvíle boli hrozné. Stále sa tam menili noví terapeuti a všetci spávali s dievčatami. Terapeuti tam boli bývalí feťáci, ako aj riaditeľ zariadenia, ktorý nám to sám povedal," dodala Zuzana.
STRIHALI NÁS DOHOLA
Nikola Šurinová (20) zo Zvolena v zariadení Čistý deň strávila 10 mesiacov:
Hrôzostrašné zážitky z galantského centra opísala pre aktuality.sk aj bývalá klientka a teraz už mama Nikola, spomína aj zneužívanie dievčat terapeutmi. „Áno, to dievča poznám. Stalo sa to ešte vtedy, keď som tam bola, a poznám aj toho terapeuta. A viem aj to, že to nebol jediný prípad. Aj iný terapeut, ktorý bol na tabletkách, sa vyspal s tromi dievčatami,“ tvrdí Nikola s tým, že vážne ich nebrali ani sociálne kurátorky. „Na výlete v Hornej Marikovej klient povedal terapeutovi svoj názor na nejakú vec – ten ho chytil pod krk a z celej sily ho hodil na zem. Toto sa tam dialo stále,“ opisuje dennodennú šikanu Nikola, ktorú pre vši ostrihali dohola.
„Dievčatá tam strihali aj bez toho, aby mali niečo vo vlasoch. Jedno dievča malo bližšie k chlapcovi. Nebolo to nič veľké – iba sympatie, nič viac. Ale tam je všetko takéto zakázané – a to dievča ostrihali za trest,“ priznáva. Podľa Nikoly o zverstvách vedel riaditeľ ústavu prv, ako to obete nahlásili polícii. „On sa o tom dozvedel už skôr, keď mu o tom povedali dievčatá. Vtedy pre zneužívanie spomínaných terapeutov aj vyhodil z centra,“ tvrdí mladá mamička.
MÔJ SYN SA NA NIČ NESŤAŽOVAL
Ingrid z Trnavy, ktorej syn (18) v resocializačnom zariadení Čistý deň strávil 444 dní:
„Môj syn tam bol 444 dní. Nič také, ako všetci hovoria, nezažil. Mal sa veľmi dobre. Nikto ho nebil, a dokonca nevidel ani to, že by chlapcov niekto mlátil. Mali sme spolu každé dva týždne kontakt a nikdy sa na nič nesťažoval,“ hovorí matka bývalého narkomana. Žena si dokonca dala vytetovať na ruku slniečko s číslom 444. „To číslo je pre mňa výnimočné, pretože po týchto dňoch sa môj syn vrátil úplne v poriadku. Dostal novú šancu na život a ja som šťastná. Neverím, že sa tam mohli diať takéto zverstvá. Je ťažké každej matke priznať, že moja dcéra je feťáčka a nymfomanka,“ dodala Ingrid.
SO ZÁVERMI TREBA BYŤ OPATRNÝ
Štefan Matula, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
"Dosť ťažko sa mi teoretizuje, mali by sme počkať na oficiálne stanovisko úradov. K vyjadreniam detí by som však bol opatrný. Ak ide o dieťa z problémovej rodiny alebo je samo problémové či pridajú sa k tomu drogy, treba byť s tvorením záverov opatrný. Medializácia môže uškodiť dieťaťu, rodičovi aj tým pracovníkom. Jednoznačné je všetko len v kine, ale realita je úplne iná. Počkajme si na vyjadrenia všetkých kompetentných, nepredpokladajme automaticky dopredu. Myslím, že my odborníci sme veľa dlžní budovaniu systému, ktorý by mal byť interdisciplinárny."
