„Keď som sa liečil, nechali ma zavretého deväťdesiat dní. Keď ma pustili, nevedel som si ani kúpiť lístok na autobus,“ uvádza portál Tománkovu spoveď spred niekoľkých rokov pre denník Sme.
Nový Čas sa pýtal odborníka, či je v poriadku, ak človek s takouto minulosťou vedie zariadenie určené na nápravu komplikovaných mladistvých. Detský psychológ Štefan Matula tvrdí, že nie je jednoduché stanoviť, kedy bývalý narkoman môže pôsobiť efektívne v terapii závislých. No je to ďalší dôvod na to, aby sa supervízia stala povinnou a bežnou praxou v takýchto zariadeniach. „Niekto musí prebrať odbornú zodpovednosť za to, že osobná história človeka, ktorý sa vyliečil, nezasahuje do jeho práce. Na západ od našej hranice je to bežná prax,“ dodáva Matula.