Bratislava sa stala dejiskom prvého úniového samitu, ktorý sa od roku 2007 konal mimo Bruselu. Symbolom stretnutia sa stal Bratislavský proces, ktorý má podporiť Úniu a pohnúť ľadmi pri riešení jej problémov.
„Všetci považujeme EÚ za najlepší projekt pre Európu. Sme presvedčení, že sa nedá hodiť spiatočka, ale že musíme ísť dopredu, pretože prosterita, stabilita a bezpečnosť v Európe sa nedá inak garantovať,“ uviedol navečer a oznámil prijatie Bratislavskej deklarácie, ktorú priznačne nazvali „cestovnou mapou“. Tusk zároveň doplnil, že nikdy nemôžeme umožniť nekontrolovateľné toky utečencov ako tomu bolo minulý rok. „Je skutočnosťou, že milióny občanov sa necítia v bezpečí, vnímajú nedostatok kontroly, majú strach s migrácie aj ekonomickej budúcnosti. Naše hodnotenie je triezve, ale nie porazenecké,“ skonštatoval Tusk.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová po stretnutí prekvapivo hovorila o zastavení nelegálnej migrácie do Európskej únie. „S cieľom dosiahnuť tento cieľ by EÚ mala uzavreť dohody s tretími krajinami,“ zhodnotila. Za pozitívny začiatok k hľadaniu kompromisu označila Merkelová návrh vyšehrádskej štvorky ohľadom flexibility v migračnej politike a snahe chrániť vonkajšie hranice štátov EÚ. Bulharsku tak priklepli vyše 100 miliónov eur a 200 nových vojakov.
Bratislavská cestovná mapa:
Investície
1. Zdvojnásobiť investície na rozvoj ekonomického rastu Únie do jednotlivých EÚ krajín.
2. Spustiť investičný plán pre Afriku a predísť nekontrolovateľnej migrácii.
3. Zlepšiť prácu na obchodných trhoch.
Digitálny trh
4. Reforma telekomunikáčného trhu na prilákanie investícii
5. Modernizovať autorské práva a posilniť ochranu umelcov
6. Spustiť 5G sieť v Európe
7. Poskytnúť wi-fi pripojenie na internet zadarmo vo verejných budovách v mestách
Bezpečnosť
8. Spustiť pobrežnú stráž - vyslať 200 osôb na posilnenie ochrany bulharsko tureckej hranice.
9. Vytvotiť špeciálny systém na zaznamenávanie pohybu občanov z krajín mimo EÚ.
10. Vytvoriť systém, ktorý bude obsahovať, kto môže cestovať do EU.
11. Zriadiť stálu štrukturovanú spoluprácu v obrane, zahŕňajúcu aj vytvorenie spoločných armádnych skupín, ktoré budú pomáhať v krízových situáciach.
12. Zriadiť veliteľstvá pre všetky misie EÚ, aby sme mohli rýchlejšie a efektívnejšie reagovať.
13. Zriadiť fond na obranu.
14. Vytvoriť európske oddiely solidarity, kde bude 100 000 mladých dobrovoľníkov.
1. Taavi Röivas, estónsky premiér
2. Dalia Grybauskaité, litovská prezidentka
3. François Hollande, francúzsky prezident
4. Robert Fico, slovenský premiér
5. Donald Tusk, predseda Európskej rady
6. Klaus Werner lohannis, rumunský prezident
7. Nicos Anastasiades, cyperský prezident
8. Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie
9. Joseph Muscat, maltský premiér
10. Jeppe Tranholm Mikkelsen, generálny tajomník Rady Európskej únie
11. Viktor Orbán, maďarský premiér
12. Boyko Borissov, bulharský premiér
13. Beata Szydto, poľská premiérka
14. Lars Løkke Rasmussen, dánsky premiér
15. Christian Kern, rakúsky kancelár
16. Angela Merkelová, nemecká kancelárka
17. Juha Sipilä, fínsky premiér
18. Tihomir Orešković, chorvátsky premiér
19. António Costa, portugalský premiér
20. Enda Kenny Taoiseach, írsky premiér
21. Alexis Tsipras, grécky premiér
22. Dr Miro Cerar, slovinský premiér
23. Bohuslav Sobotka, český premiér
24. Matteo Renzi, taliansky premiér
25. Stefan Löfven, švédsky premiér
26. Märis Kučinskis, lotyšský premiér
27. Xavier Bettel, luxemburský premiér
28. Mariano Rajoy, španielsky premiér
29. Charles Michel, belgický premiér
30. Mark Rutte, holandský premiér
Čo na samite riešili:
1. Obnovenie dôvery v Európsku úniu
Časté rozkoly v názoroch jednotlivých štátov a spoločných opatreniach Európskej únie vyústili do zvyšujúcej sa nedôvery ľudí k modernému európskemu projektu. Politické špičky sa tak dohodli na riešeniach, ktorými chcú vybudovať opätovnú dôveru v Európsku úniu. „Niektoré krízy, ktorým čelíme, sú tu už niekoľko rokov a doteraz sme sa ku konkrétnym riešeniam nedostali, len sme si kupovali čas,“ tvrdí analytik Radovan Geist z portálu Euractiv. Pripomína, že za posledný rok a pol sa Európa príliš vnútorne rozhádala a je mimoriadne dôležité, aby zo samitu politici odchádzali so vzájomnou dôverou.
2. Migračná kríza a ochrana hraníc
Státisíce zúfalých ľudí, ktorí utekajú z krajín zmietaných vojnou, sa ocitli na hraniciach Európskej únie, ktorá sa doteraz poriadne nezhodla na ďalšom postupe. Práve tento problém rozhádal viaceré krajiny, ktoré s prijímaním utečencov na povinnej báze nesúhlasia. „Situácia práve okolo maďarského premiéra Viktora Orbána je dosť napätá. Na bratislavskom samite sa nedajú očakávať nejaké riešenia, len nakopnuté nejaké návrhy, ktoré môžu byť aj protichodné,“ myslí si politický analytik Eduard Chmelár. Je presvedčený, že ak sa chce EÚ postaviť na vlastné nohy, tak bude musieť dôjsť k spoločnému európskemu veleniu v oblasti bezpečnosti.
3. Vystúpenie Británie z EÚ
Šokujúci verdikt Britov spred pár mesiacov postavil do pozoru aj tých, ktorí sa o dianie v Európskej únii doposiaľ nezaujímali. Čo bude ďalej, sa rieši prakticky od júnového referenda. „Brexit však nie je príčinou európskych problémov, skôr ich dôsledkom. Európske krajiny nemajú najmenší dôvod dovoliť Británii byť súčasťou jednotného trhu a využívať jeho výhody bez toho, aby plnila záväzky, ktoré z toho vyplývajú, napríklad voľný pohyb pracovnej sily,“ uvažuje analytik Radovan Geist. Dodáva, že urýchlený výstup Britov je v záujme Únie, avšak na druhej strane sú významným ekonomickým partnerom, takže si budú dávať dobrý pozor, aby to nebolo príliš radikálne.
4. Sociálne a ekonomické rozdiely
Napriek zlepšeniu sú stále veľké nezrovnalosti v ekonomikách jednotlivých krajín. Túto tému na samite otvoril aj český premiér Bohuslav Sobotka. „Pretrvávajú obrovské rozdiely v príjmoch, vo výške miezd,“ uviedol s tým, že sústrediť by sa mali na praktické veci, ktoré ovplyvňujú každodenný život Európanov. Politológ Tomáš Koziak považuje tento bod za nečakaný, keďže nebol vopred príliš avizovaný. „V každom prípade práve týmto spôsobom by sa dala zvrátiť klesajúca nedôvera v EÚ. Ak by sa podarilo nájsť riešenie v tejto otázke, ľudia by to ocenili,“ tvrdí odborník.
5. Európska armáda a terorizmus
Viacerí politickí lídri počas samitu hovorili o vzniku spoločnej európskej armády. Aj v tejto oblasti však pretrvávali protichodné názory. „Po uplynulých mesiacoch veľmi nekonštruktívnej politiky Vyšehradskej skupiny voči zvyšku EÚ, najmä vo vzťahu k migračnej kríze, ide o pokus V4 prísť s niečím konštruktívnym, čo by mohlo Úniu vnútorne i navonok posilniť. Obávam sa však, že ide o oblasť, kde sa to nepodarí,“ hovorí bezpečnostný analytik Marián Majer. Dodáva, že by potrebovali poznať základné odpovede, akým spôsobom by tento projekt fungoval. Politici sa tak zhodli aspoň na lepšej spolupráci v obrane.
Výroky stretnutia
Andrej Kiska, prezident SR
Bolo by úžasné, keby bratislavský samit ukončil emocionálne rozdelenie Európy a keby ľudia v celej Európe počuli z Bratislavy, že priekopy boli zasypané a priepasti preklenuté. Keby Európa vyslala jasný signál o jednote a spoločnej budúcnosti. O Únii sme zabudli povedať pekné slovo a Brusel sa stal nadávkou. Napriek tomu všetkému však skutočnosť a výsledky európskej spolupráce sú oveľa lepšie ako táto nálada.
Robert Fico, premiér SR
V čase po brexite bolo nevyhnutné sa stretnúť. Dvadsaťsedem lídrov bude viesť veľmi úprimnú diskusiu o stave Únie. Verím, že pripravíme plán najdôležitejších tém, ktoré treba v najbližšom polroku prebrať. Nepochybujem, že tento samit bude z toho pohľadu úspechom.
Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu
Ak povinné kvóty nefungujú a nájdeme efektívne riešenie na báze dobrovoľnosti, tak ho podporím. Musíme byť zodpovední vo vzťahu k Európskej únii a nekritizovať ju za prijímanie rozhodnutí, na ktorých sami nesieme podiel. Táto kritika na národnej úrovni škodí celému spoločenstvu.
Angela Merkelová, nemecká kancelárka
Treba konkrétnymi skutkami ukázať, že môžeme byť lepší v oblasti vnútornej aj vonkajšej bezpečnosti, potieraní terorizmu, v spolupráci v otázkach obrany, hospodárskeho rastu a pracovných miest. Dúfam, že samit ukáže, že chceme spolupracovať a riešiť problémy, ktoré Európu trápia.
Francoise Hollande, francúzsky prezident
Želáme si, aby spolu s nami aj Európa mohla zabezpečiť svoju vlastnú ochranu, svoju vlastnú obranu v rámci NATO s naším americkým partnerom. Každý si musí uvedomiť, že ak sa Spojené štáty rozhodnú stiahnuť sa, Európa musí byť schopná brániť sa vlastnými silami.