Politickí lídri nadnárodného spoločenstva preberali hneď niekoľko dôležitých bodov, ktoré majú v prvom rade posilniť dôveru v Európsku úniu. Tá posledné mesiace schytala niekoľko tvrdých rán – od príchodu státisícov migrantov až po brexit. Zatiaľ čo počas stretnutia štátnikov prevládali úsmevy a zdvorilostné reči, tak po večernom odchode z Bratislavského hradu si už nikto nedával servítky pred ústa. Hneď v závere samitu, ktorý mal spájať, sa tak rozhorelo niekoľko konfliktov. Čo komu prekážalo?
Nechuť prijímať utečencov
Maďarský premiér Viktor Orbán vs. rakúsky kancelár Christian Kern
Orbán sa stal zrejme najkonfliktnejším politikom bratislavského samitu. Je známa jeho ostrá výmena názorov so šéfom europarlamentu Martinom Schulzom a po rokovaniach ho skritizoval ešte aj rakúsky kancelár Christian Kern. Chlieb sa opäť lámal na otázke akceptovania migrantov. „Postoj Maďarska neprijať akýchkoľvek utečencov je neprijateľný,“ povedal s tým, že členovia EÚ musia na seba preberať aj bremená.
Názor odborníka:
Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku zvláštne vyhlásenia Orbána nepovažuje za tragédiu. „Z pohľadu toho, aká výrazne zlá a rozhádaná atmosféra panovala naprieč Úniou, to, že dvaja lídri spochybnia samit, nie je z pohľadu celej dvadsaťsedmičky tragická správa,“ uviedol expert.
Ďalší migranti z Afriky
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francoise Hollande vs. taliansky premiér Matteo Renzi
Na jednej strane prelomenie ľadov, na strane druhej ďalší spor. Zatiaľ čo nemecká kancelárka Angela Merkelová predstúpila pred novinárov s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, aby vyjadrili jednotu, tak taliansky premiér Matteo Renzi pripravoval vyhlásenie o svojej nespokojnosti. „Nemôžem sa zúčastniť na spoločnej tlačovej konferencii s Merkelovou a Hollandom, ak nezdieľam ich závery ohľadom ekonomiky a migrácie,“ povedal Renzi, ktorému záleží najmä na dohode s africkými krajinami, z ktorých v budúcnosti môže prísť ďalšie množstvo utečencov. Nemecko a Francúzsko pritom so zoznamom priorít, ktorý dokonca obsahoval aj pomoc Afrike, vyjadrovali spokojnosť. Obaja uznali, že v budúcnosti je nutné zabrániť nekontrolovateľnému prílevu migrantov, čo zahŕňa aj Bratislavská deklarácia.
Názor odborníka:
Podľa bezpečnostného analytika Jaroslava Naďa sú to všetko veci, ktoré sa nedajú urobiť zo dňa na deň. V horizonte niekoľkých mesiacov by každý štát mal brať do úvahy bezpečnostné riziká dnešného sveta. „Ako pozitívum vnímam fakt, že sa EÚ začína zhodovať na potrebe ochrany vonkajších hraníc,“ dodal Naď.
Odchod Britov
Slovenský premiér Robert Fico vs. Veľká Británia
Na pretrase bolo aj zemetrasenie, ktoré spôsobilo nedávne rozhodnutie Británie vystúpiť z EÚ. Kuriózne je, že práve britská premiérka Theresa Mayová na stretnutie nebola pozvaná. Viacerí lídri tak apelovali na čo najrýchlejšie začatie výstupových rokovaní. „Na rozdiel od Veľkej Británie vieme, čo chceme. Odmietame politiku, že si niekto bude vyberať to najlepšie z torty, ktorá je na stole. Ak niekto má záujem o výhody EÚ, musí garantovať všetky slobody, ktoré sú pre EÚ dôležité,“ vyznal sa Fico. Dodal, že chce predísť tomu, aby boli pracujúci Slováci v Anglicku občanmi druhej kategórie. Všetko však závisí od nerozhodných Britov, ktorí napriek jasnému verdiktu ešte ani nezačali o vystúpení rokovať.
Názor odborníka:
V dnešnej dobe nie je málo ani to, že na samite mohli voľne politicky diskutovať, než to býva zvykom. Myslí si to Zuzana Gabrižová z portálu Euractiv. „Pravdou je, že súčasná situácia by určite zniesla aj väčšiu rozhodnosť. Ak si ale uvedomíme, že máme EÚ hlboko poznačenú antieurópskym populizmom, rozdelenú v otázkach ekonomických politík, treba oceniť akúkoľvek snahu o vygenerovanie konštruktívneho odkazu o politickej chuti posúvať sa spolu dopredu v prioritných oblastiach,“ konštatuje.
Európska armáda
Prezidentka Litvy Dalia Grybauskaite vs. Bohuslav Sobotka
Jedným z najdôležitejších posolstiev samitu je aj otázka bezpečnosti a boja proti terorizmu. Lídri sa tak zaoberali spoločnými vojenskými postupmi EÚ v budúcnosti. Napriek hlasom českého premiéra Bohuslava Sobotku o zriadení spoločnej európskej armády tak projekt nateraz neprešiel. „Hovoríme o lepšej spolupráci v obrane, o lepšom využití aktuálnych vojenských kapacít, ale nemôžeme nahradiť NATO,“ povedala litovská prezidentka. K Sobotkovi sa pritom pridal aj Francois Hollande, ktorý otvorene pripomínal, že Európa by mala byť schopná brániť sa, ak sa Spojené štáty rozhodnú stiahnuť.
Názor odborníka:
Bezpečnostný analytik Marián Majer projekt jednotnej armády nevidí ružovo minimálne na niekoľko rokov. „Bolo by nutné doriešiť základné otázky jej fungovania – kto do nej bude prispievať, kde bude sídliť, kto jej bude veliť politicky či vojensky. Vzhľadom na mnohé iné krízové problémy bude táto otázna na stole dlhšiu dobu,“ pripomenul Majer.
Nedostatočné výsledky samitu
Maďarský premiér Viktor Orbán vs. ostatné krajiny V4 (Slovensko, Poľsko, Česko)
Zatiaľ čo premiér Robert Fico bol s priebehom aj výsledkom diskusií mimoriadne spokojný, to sa nedalo tvrdiť aj o jeho kolegovi z Maďarska. Premiér Viktor Orbán otvorene označil samit za neúspešný z hľadiska toho, že sa nepodarilo zmeniť prisťahovaleckú politiku Bruselu. „V Únii naďalej panuje sebazničujúca a naivná prisťahovalecká politika. Aj teraz sa viac hovorilo o urýchlení prerozdeľovania migrantov, ako o ich zastavení na hraniciach Schengenu,“ uviedol Orbán. Okrem Fica pritom bola s výsledkami spokojná aj poľská premiérka Beata Szydlová. Zahraniční odborníci to pripisujú domácej politike Orbána a blížiacemu sa referendu o kvótach.
Názor odborníka:
Politický analytik Eduard Chmelár si myslí, že je otázne, ako je to s proklamovanou jednotou krajín V4. „Faktom je, že spoločné vyhlásenie týchto krajín, ktoré odmietlo ,integráciu v menších celkoch‘ sa nám môže v konečnom dôsledku vypomstiť. Nielen preto, že považujem za nemožné, aby sa dali všetky nahromadené problémy EÚ riešiť v súčasnom formáte dvadsaťsedmičky, ale aj preto, že to zvyšuje pravdepodobnosť, že nás jednoducho vylúčia z užšieho jadra,“ domnieva sa odborník.
Politici schválili Bratislavskú deklaráciu: Väčšia ochrana hraníc aj cestovný systém!
Európska únia je najlepší projekt pre starý kontinent. Na tom sa napriek nezhodám podarilo doodnúť dvadsaťsedmičke európskych štátov. Výsledkom je Bratislavská deklarácia, ktorá zahŕňa najpalčivejšie problémy a ich riešenia, ktorým bude EÚ v najbližších mesiacoch čeliť. „My si myslíme, že je veľmi správne byť v budúcnosti konkrétnejší a zrozumiteľnejší v plánoch, ale aj vo vysvetľovaní zmyslu EÚ pre generácie, ktoré nemajú možnosť porovnávať,“ povedal premiér Fico. Ako výsledok samitu prijali lídri tzv. bratislavskú cestovnú mapu.
1. všeobecná diagnóza a ciele:
- ľudia sú znepokojení trvalým nedostatkom kontroly a strachom spojeným s migráciou, terorizmom a sociálnou neistototou
- musí byť jasné v tom, čo môže robiť EÚ a čo je na členských štátoch
2. Migrácia a vonkajšie hranice:
- nikdy nedopustiť návrat nekontrolovaného prílivu migrantov
- zaistiť plnú kontrolu vonkajších hraníc a vrátiť sa k Schengenu
- pomoc pre bulharsko-tureckú hranicu (200 vojakov, 50 kusov techniky)
- pred koncom roku sfunkčniť jednotky rýchlej reakcie na hraniciach EÚ a pobrežnej stráže
3. Vnútorná bezpečnosť:
- urobiť všetko pre to, aby bola zaistená bezpečnosť v boji proti terorizmu
- intenzívnejšia spolupráca a výmena informácii medzi bezpečnostnými zložkami členských štátov
- prijať nutné opatrenia, aby bolo zaistené, že všetky osoby budú na vonkajších hraniciach Schengenu preverené na základe databázy
- vytvoriť systém EÚ pre cestovné informácie a povolenia
4. vonkajšia bezpečnosť:
- posilniť spoluprácu EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany
- okamžite začať napĺňať spoločnú deklaráciu s NATO5. hospodársky a spoločenský rozvoj
- vytvoriť sľubnú ekonomickú budúcnosť pre všetkých, chrániť náš spôsob života
- rozhodnúť do decembra o podpore EÚ členským štátom v boji proti nezamestnanosti mladých
Čo ďalšie chcú presadiť podľa šéfa Európskej komisie Jeana Claude Junckera:
- zdojnásobiť investície na rozvoj ekonomického rastu únie
- spustiť investičný plán pre Afriku
- reformu telekomunikačného trhu
- poskytnúť wi-fi pripojenie vo verejných inštitúciach zadarmo
- vytvoriť spoločné armádne skupiny, ktoré budú pomáhať v krízach
- zriadiť veliteľstvá pre všetky misie EÚ
