Ako je možné, že sa niečo také môže stať v rámci ústavnej starostlivosti, a ako vlastne podobné zariadenia, z ktorých mnohé sú v rukách súkromníkov, fungujú? O závažnom prípade informovala na svojom blogu poslankyňa Natália Blahová (SaS). Po zverejnení kauzy sa začali ozývať aj iní bývalí chovanci zariadenia, ktorí sa tiež sťažovali na neľudské zaobchádzanie v zariadení Čistý deň. To dostalo akreditáciu od ministerstva práce, pod ktoré patrí, je však v rukách súkromníkov. To, čo sa deje v podobne uzavretých komunitách, je ťažké kontrolovať alebo táto kontrola zlyháva. V prípade, keď sexuálnemu zneužívaniu čelia maloleté deti a nik im nedokáže pomôcť, je však naozaj čas na potrebné zmeny v systéme.
Polonahá na zemi
Natália sa do resocializačného zariadenia dostala v septembri 2014 na podnet matky, ktorá zistila, že jej dcéra fajčí marihuanu. Prvýkrát sa dostala domov až na Vianoce. Práve vtedy mala maloletá Natália rozpovedať matke príbeh, ako ju v Čistom dni zneužil pomocný terapeut. Zhrozená matka chcela podať trestné oznámenie, no podľa jej slov ju riaditeľ centra Peter Tománek s manželkou uprosili, nech Natáliu vráti nazad do zariadenia. Vraj sa už nič také nestane, matka nakoniec súhlasila. O niečo neskôr sa vydala za dcérou na návštevu. V izbe dcéry sa jej mal naskytnúť strašný pohľad.
„Natália ležala polonahá na zemi uprostred izby. V horúčke celá horela. Bola dezorientovaná, spotená, blúznila. Drahomíra okamžite zbadala, že v rozkroku, na vnútornej strane stehien až po kolená má hnisavé mokvavé pľuzgiere,“ píše sa v blogu poslankyne Blahovej. Verdikt gynekológa bol hrozivý. Zranenia na genitáliách spôsobené pohlavným stykom, poškodenie maternice a dve pohlavné ochorenia. Resocializačné centrum sa domáhalo, aby matka vrátila dcéru nazad, matka to odmietala. Podala aj trestné oznámenie na pomocného terapeuta, ktorý mal Natáliu zneužiť. Stíhanie však zastavili, pretože sa obvinený zamestnanec vyhovoril, že nevedel, že Natália ešte nemala 15 rokov.
Nejasné dátumy
Natália napriek súdnemu nariadeniu zostala istý čas doma, neskôr sa však opäť dostala do Čistého dňa. Matka podala opätovné trestné oznámenia aj podnety na prešetrenie tohto zariadenia, ale bez ohlasu. Výrazne sa ľady pohli až po tom, ako prípad pred týždňom zverejnila poslankyňa Blahová. Všetci zo zariadenia vrátane riaditeľa Tománka boli v tom čase odcestovaní spolu so svojimi chovancami na dovolenke v Chorvátsku. Natália medzi nimi už nebola, presunuli ju do iného resocializačného centra, matka však podľa svojich slov dlho netušila kam. Iný názor má Ľubomír Gabriš, riaditeľ resocializačného zariadenia na južnom Slovensku, kde sa momentálne Natália nachádza.
Ten sa pre RTVS vyjadril, že úrady, ako aj matka boli o presune informovaní, dokonca matke osobne telefonoval, že sa jej dieťa nachádza v bezpečí. Riaditeľ Čistého dňa Peter Tománek po návrate z Chorvátska v rozhovore pre .týždeň tvrdil, že spomínaný terapeut, ktorý mal Natáliu zneužiť, vlastne ani nebol terapeut, ale chovanec, ktorý z centra odchádzal a s Natáliou mal sex na rozlúčku. Malo sa to podľa jeho slov odohrať až vo februári 2015, keď už malo dievča 15 rokov. Opak však tvrdí policajný prezident Tibor Gašpar, podľa ktorého polícia zdokumentovala sex s maloletou už v októbri 2014 a muž, ktorý sa mal skutku dopustiť, mal s centrom od júna do decembra 2014 pracovný vzťah na dohodu ako kuchár.
Kontrola
Tománek nakoniec zvolal tlačovku, na ktorej však nič nevysvetlil. „Rešpektujem všetky úkony orgánov činných v trestnom konaní a v tejto veci budem maximálne súčinný,“ uviedol. Povedal, že za svojimi tvrdeniami si stojí. „Nevytvárajme dojem, že po vstupe klienta do zariadenia sa za ním zatvoria dvere a nikto netuší, čo sa s ním deje. Dieťa sa môže stretávať osamote s kurátorom, chodí na priepustky do domáceho prostredia,“ vyhlásil. Krátko po tom, ako na povrch vyplávali tieto skutočnosti, sa postupne začali ozývať ďalší rodičia a bývalí chovanci zariadenia, ktorí hovorili o resocializačnom zariadení ako o dome hrôzy – otrasné podmienky, hrubé správanie, neprimerané tresty.
Ozvali sa však aj takí, ktorým režim pomohol. Čo je a čo nie je pravda na závažných obvineniach, už vyšetruje polícia. V zariadení sa v utorok začala aj hĺbková kontrola. O tom, ako sa prípad zneužitia v centre Čistý deň udial a kto klame, rozhodnú orgány činné v trestnom konaní. Jedno je však isté - prípad Natálie skutočne drsným spôsobom ukázal medzery v ústavnej starostlivosti na Slovensku. Je načase, aby sa kompetentní zamysleli nad tým, že ak má prostredie resocializačných zariadení deťom, ktoré si prešli závislosťou, pomáhať, musí byť v prvom rade bezpečné.
Čo zlýháva?
Ľubomír Okruhlica, riaditeľ centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave
Centrum pre liečbu drogovo závislých, resocializačné či reedukačné zariadenia... Aký je medzi nimi rozdiel? „Reedukačné zariadenia sú najmä pre deti, ktoré majú poruchu správania. V prípade, že dieťa alebo mladistvý sú závislí od drog, sú umiestnení do resocializačných stredísk. Tam by im mali vybudovať návyky, pomôcť začleniť sa do spoločnosti, avšak až po trojmesačnej liečbe, ktorá prebehne napríklad v centre pre liečbu drogových závislostí, teda v zdravotníckom zariadení,“ zdôrazňuje psychiater Ľubomír Okruhlica. To sa však nie vždy dodržiava. „Počuli sme aj o prípadoch, keď do resocializačných zariadení boli umiestnení mladiství, ktorí ešte neabsolvovali potrebnú liečbu.“
Súkromné a neprehľadné
Mnoho podobných zariadení je pod správou rôznych občianskych združení, sú v súkromnom vlastníctve a žijú si vlastným životom. Do takýchto uzavretých komunít je potom niekedy ťažké vidieť. „V zdravotníckej liečbe drogovo závislých sme kontrolovaní zo všetkých strán. Poisťovne, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a mnohé iné. Okrem toho sa na nás na rozdiel od občianskych združení, ktoré spravujú resocializačné zariadenia, vzťahuje aj infozákon – my príbuzných musíme informovať, čo sa deje s pacientom, ony nie. Preto sa potom môže stať, že rodičia ani nevedia, čo sa s ich dieťaťom deje,“ vysvetľuje Okruhlica.
Podľa neho je v uzavretých inštitúciách riziko odchýlenia sa od správnej praxe omnoho väčšie ako v tých, ktoré sú pod väčším drobnohľadom. „Nehádzal by som všetky resocializačné zariadenia do jedného vreca. Z hľadiska mojej dlhoročnej praxe môžem povedať, že najlepšie resocializačné zariadenia sú tie, ktoré sú v štátnej alebo vo verejnej správe, kde je väčšia kontrola. Pre ne platí aj infozákon a aj my máme možnosti si preveriť, čo a ako tam funguje. Ale také strediská, ktoré sú ukryté niekde v horách, či súkromné strediská a podobne, o takých nevieme nič,“ vysvetľuje Okruhlica.
Nekvalifikovaní zamestnanci
V centrách pracujú často aj bývalí užívatelia drog. „Tí majú často okrem iného aj rôzne poruchy osobnosti, preto, aj keď niekto taký abstinuje dlhší čas, neznamená to, že je schopný pozitívne pomôcť niekomu, kto abstinuje iba chvíľu a má napríklad stále abstinenčné príznaky. Laik nemá kvalifikáciu na to, aby to zvládal,“ hovorí Okruhlica.
