Pilota Ján Rušinu († 50), lekárku Patríciu Krajňákovú († 46) a záchranára Františka Bartoša († 32) si našla smrť priamo počas toho, ako sa snažili pomôcť ranenému mužovi. Na tvárach ich blízkych a priateľov sa zračil veľký smútok, v očiach sa im leskli slzy. Už nikdy svojich milovaných neuvidia.
Posledná rozlúčka s posádkou záchranárskeho vrtuľníka sa konala v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade. Už od rána do nej mierili stovky skľúčených ľudí, medzi nimi množstvo záchranárov v uniformách. Ich tváre boli plné bolesti a nekončiaceho žiaľu za kamarátmi, ktorí zahynuli pri práci, ktorú tak oddane milovali. „Hoci sme tvrdí a odchovali nás hory, niekedy sa dostaneme do situácie, že slzy stekajú po lícach aj tých najtvrdších z nás,“ povedal zlomeným hlasom kolega obetí Jaroslav Švorc. Ako šéf dobrovoľných záchranárov si dobre uvedomuje, že tímy pri pomoci zraneným neraz riskujú vlastný život. Práve podobná akcia sa stala osudnou aj jeho kamarátom z vrtuľníka smrti. „Už môžeme urobiť len dve veci - dôstojne sa rozlúčiť a zachovať si ich vo svojich mysliach a spomienkach, aby sme nikdy nezabudli, čo znamenali nielen pre nás, ale najmä pre ľudí, ktorých zachraňovali,“ dodal cez slzy Švorc.
So záchranármi sa rozlúčil aj riaditeľ vrtuľníkovej záchrannej služby ATE Poprad, pre ktorú pracovali. „Opustili nás a nám zostali v srdciach len bolesť, žiaľ a smútok a vďaka,“ dojímavo sa lúčil s nebohými Ján Kuboši. Strata príbuzných však najbolestivejšie zasiahla blízkych troch záchranárov. Tí sa počas rozlúčky chytali za ruky na znak vzájomnej podpory. Po tom, ako dali zronení prítomní spoločné zbohom všetkým trom záchranárom, nasledovali súkromné obrady.
