Dlhotrvajúci potlesk len znásobil emócie na štadióne, ktoré gradovali pri každej ďalšej Marikinej pesničke. Po štrnástich rokoch, keď zaspievala na odovzdávaní cien Zlatý puk v roku 2002, sa teda speváčka vrátila na veľké pódiá. A treba povedať, že grandiózne!
Po pražskom a ostravskom koncerte sa dočkalo aj bratislavské publikum. Fanúšikovia Mariky Gombitovej postávali pred štadiónom viac ako hodinu. Veď svoju obľúbenú speváčku, ktorá je po ťažkej autonehode v roku 1980 pripútaná na vozík, nevideli verejne na veľkom pódiu rovných štrnásť rokov! Utorkový slovenský koncert, na ktorom Gombitová vystúpila ako hosť Žbirkovho turné, speváčka zaspievala bez zaváhania.
Naopak, hostiteľ Žbirka nedokázal od dojatia vysloviť meno svojho exkluzívneho hosťa, a keď chcel pozvať v závere koncertu popovú divu na javisko, bolo vidieť, že ho pred domácim publikom emócie celkom paralyzovali. Rovnako to však cítili aj fanúšikovia. Tisícky ľudí v hale na moment stíchli, aby vzápätí burácajúcim potleskom privítali svoj idol na pódiu. A potom spieval s Marikou aj Meky. Tí odpálili najprv dueto Nespáľme to krásne v nás, a keď zaznelo „ako víno žiari, chutí ako v ústach med“, legendárny šláger V slepých uličkách, pridali sa všetci.
Vrcholom vystúpenia bolo Marikino sólo. Pri piesni Koloseum nikto ani nedýchal v očakávaní, či speváčka zaspieva povestné výšky. A ona to dala bez zaváhania ako „pani“. „Bol to pre mňa veľký zážitok. Ďakujem môjmu publiku, ktoré ma úprimne prijalo. Som dojatá, teším sa z toho, že fanúšikovia spievali s nami. Energia, ktorú mi dávajú, mi nesmierne pomáha. Keď som videla, že ľudia v hale vstali zo sedadiel a tlieskali tak dlho, tisli sa mi slzy do očí,“ priznala Novému Času Gombitová.
