Najskôr sa liečila v Čistom dni v Galante, no po prevalení kauzy o tom, že mala byť v tomto ústave sexuálne zneužitá, ju súd preložil do zariadenia Komunity Ľudovítov v Polome. Obaja rodičia tam v stredu priniesli svojej dcére veci, riaditeľ im však žiadny kontakt s Natáliou neumožnil.
Hnev a sklamanie. Tak sa cítia rodičia Natálie, ktorí prišli do Polomy za svojou dcérou, aby jej priniesli veci a aspoň na pár minút sa s ňou stretli. Odvtedy, čo bola preložená do iného zariadenia, o nej totiž nič nevedeli a majú o ňu strach. „Toto nie je možné, aby som sa s dcérou nevidel celé štyri mesiace. Veď ja nemám záujem o cudzie dieťa, ja chcem vidieť vlastné dieťa, vlastnú dcéru. Riaditeľ zariadenia v Polome nám povedal, že nás k dcére nepustí, pretože nemáme žiadny súhlas od vyšetrovateľa. No pýtam sa, aký potrebujem súhlas, aby som videl vlastné dieťa? Veď ona nie je v base, je v zariadení, kde jej majú pomôcť,“ hovorí nešťastný otec, ktorý je z konania riaditeľa v zariadení v Polome šokovaný. „Zvyšoval na mňa hlas, kričal po mne, že budem mariť vyšetrovanie, ak ma za ňou pustí. Dokonca mi povedal, že dcéru nedostanem ani ja a ani manželka. Čo je toto za aroganciu, čo je toto za štát, keď nemôžem vidieť dcéru,“ dodáva nahnevaný Miroslav, ktorý išiel okamžite podať na riaditeľa trestné oznámenie.
Natália bola z Galanty preložená po tom, ako jej mama podala trestné oznámenie na zariadenie v Galante za sexuálne zneužívanie svojej dcéry. Polícia začala vo veci trestné stíhanie. Súd preložil Natáliu do zariadenia len na určitý čas, v pondelok mal jej pobyt v Polome podľa rozhodnutia súdu skončiť. A keďže súd nerozhodol inak, Natália mala zariadenie v Polome opustiť. Prečo sa tak nestalo, je otázne. „Podľa správnosti tam už dávno nemala byť. Ona je tam iba tak, bez rozhodnutia a nikto s tým nič nerobí,“ dodáva zúfalo otec. Rodičia tak zostali pred bránami sklamaní.
