Tá odsúhlasila aj kandidátov na ad hoc sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorými sa stali Ondrej Laciak, Tomáš Ľalík a Ladislav Duditš.
Procházkovu kandidatúru predloží minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák generálnemu tajomníkovi Rady EÚ. Bývalého predsedu parlamentnej strany #Sieť delí od odchodu do Luxemburgu vypočutie pred poradným výborom súdneho dvora. Tu začiatkom roka neuspela pôvodná kandidátka za Slovensko Mária Patakyová.
Slovensko preto muselo hľadať nového kandidáta. Nestihlo pritom termín 1. september, kedy mal dodatočný sudca začať na súde pôsobiť. Je poslednou krajinou, ktorá ešte neobsadila jedno z 12 sudcovských miest, ktoré pribudli na Všeobecnom súde EÚ v rámci jeho reformy.
Procházku, ktorý chce opustiť politiku, nominovala na medzinárodný súdny post Slovenská advokátska komora. Súdna rada ho zvolila 19. septembra, keď získal minimálny potrebný počet 10 hlasov. Po zvolení Procházka uviedol, že sa neobáva, že by pôsobenie v politike mohlo znamenať prekážku pre Súdny dvor EÚ, kde ho čaká vypočutie. Funkcie poslanca NR SR sa chce vzdať až vtedy, keď získa sudcovský post.
Opozičná strana SaS vyzvala vládu, aby Procházkovu kandidatúru neschválila. Podľa jej predsedu Richarda Sulíka nemá predpoklady riešiť spory na medzinárodnej úrovni, pretože nezvládol tie v svojej strane a nemá potrebný morálny kredit.
Sudcovské združenie Za otvorenú justíciu zase vyhlásilo, že Súdna rada by mala vyberať za sudcov nielen odborníkov, ale najmä morálne autority. Tiež by mala dostatočne presvedčivo vysvetliť výber sudcu, ktorý vzbudzuje vážne pochybnosti vo verejnosti.
Všeobecný súd EÚ je prvou inštanciou Súdneho dvora EÚ. V roku 1998 bol zriadený, aby sa zabezpečila európskym občanom dvojstupňová súdna kontrola v určitých oblastiach a odbremenil sa samotný Súdny dvor EÚ.
Jeho hlavnou úlohou je poskytovanie výkladu právnych predpisov Únie pre ich rovnaké uplatňovanie vo všetkých členských krajinách. Rozhoduje napríklad o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami a žalobách podaných členskými štátmi v oblasti štátnej pomoci.
Súdna rada zvolila 19. septembra Tomáša Ľalíka a Ondreja Laciaka za kandidátov na ad hoc sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. Na zasadnutí 27. júna uspel v hlasovaní Súdnej rady Ladislav Duditš.
Slovensko malo zoznam troch až piatich nominovaných sudcov zaslať do 1. júna tohto roku. Vtedy vypršala platnosť aktuálneho zoznamu. Ad hoc sudca zasadá za sudcu zvoleného za členský štát Rady Európy v prípadoch, ktoré upravuje Európsky dohovor o ľudských právach. Deje sa tak v situáciách, keď sudca za daný štát nie je zvolený alebo nemôže zasadať.
