Túži sa venovať prekladom diel Rudolfa Slobodu, má rád východniarov, v Rotterdame propaguje slovenské vína, je mu ľúto, že Slovensko sa nevie "dobre predať" a tvrdí, že Slováci by sa nemali v kuse iba sťažovať. Holanďan Abram Muller, autor knihy Masterclass Slowakije, netradičného sprievodcu po Slovensku.
Muller sa v stredu večer v bruselskej knižnici Muntpunt stal na niekoľko hodín stredobodom pozornosti desiatok Belgičanov. Tí si na podujatí pod záštitou slovenského veľvyslanca v Belgicku Stanislava Valla prišli vypočuť úryvky z jeho knihy Masterclass Slowakije, v ktorej ponúka svoj osobný pohľad na dejiny Slovenska, krásy našej prírody a život obyčajných Slovákov.
Muller v rozhovore pre TASR uviedol, že prvýkrát do Československa prišiel v roku 1986 ako študent slovanských jazykov na Amsterdamskej univerzite. "Vždy som sa zaujímal o krajiny na druhej strane slobody," priznal. Precestoval aj Poľsko a Maďarsko a od roku 1990 do roku 2011 žil na Slovensku. Naučil sa náš jazyk, založil Katedru nederlandistiky na Filozofickej fakulte UK, učil vysokoškolákov angličtinu, neskôr pôsobil ako tlmočník a literárny prekladateľ a začal sprevádzať občanov Holandska a Belgicka po krajinách strednej Európy a, pravdaže, aj po Slovensku.
Na otázku, či Holanďania a Belgičania majú záujem o krajinu pod Tatrami, odpovedal, že pre nich sme stále málo známou krajinou, na rozdiel od susedného Maďarska alebo Česka. O to viac sú však jeho klienti prekvapení krásami Slovenska, keď sa ku nám dostanú. "Ľudia sú prekvapení, že taká krásna krajina existuje v Európe. Sú nadšení! Ale keď prídu domov a hovoria, že boli na Slovensku, nejako to nepriťahuje pozornosť. Ako keď by boli v Prahe či v Budapešti, ktoré ľudia už poznajú," skonštatoval. Spresnil, že východné Slovensko je jeho najobľúbenejší región, veď aj manželku má z Prešova, básnil o Bardejove a o drevených kostolíkoch. Do tejto vzdialenej časti Slovenska však s turistami zo svojho rodiska zavíta zriedka, väčšinou sa jeho sprievodcovanie okrem Bratislavy konči na Liptove, Spiši a na Orave. "Veľmi mám rád východniarov. Hoci majú ťažší život, oni si vedia ten život užiť. Nesťažujú sa, ako to bežní Slováci zvyknú robiť, aj keď sa podľa mňa nemajú až tak zle. Vedia aj oslavovať, či už je to kar alebo svadba," opísal svoj vzťah k východniarom.
Literárnym prekladom zostal verný dodnes. Jeho preklady do holandčiny sú dostupné aj v Belgicku, pre flámsku časť populácie. Tvrdí, že keby mal dosť času a nemusel sa starať o živobytie, prekladal by najmä diela Rudolfa Slobodu. Podľa neho najlepší slovenský spisovateľ. Prekladal už aj Vladimíra Ballu, Dušana Mitanu a teraz sa prelúskáva novelou Mladý Dônč od Petra Pišťanka a špekuluje, ako preloží niektoré "írečité" pišťankovské výrazy. "Máme čo ukázať svetu!" hovorí s odkazom na slovenských literátov, ktorí sú v Holandsku a Belgicku málo známi.
Rovnaké slová chvály má aj pre vína zo Slovenska, ktoré sa pri rôznych príležitostiach pokúša propagovať a predávať v rodnej krajine. "Konkurencia je silná," priznal. Predaju slovenských vín v tejto časti Európy vraj nepomáha ani to, že Slovensko "je neznáma krajina". Ako keby sme sa nevedeli dostatočne predať a spropagovať. "Neviem, kde je chyba," povedal v závere s ľútosťou v hlase.
