Starnutie populácie a s tým súvisiace demografické zmeny sa stávajú celosvetovým fenoménom. Narastajúci podiel seniorov sa v budúcnosti prejaví v každej vyspelej ekonomike, ako aj na štruktúre spotreby jej obyvateľstva.
Predlžovanie dĺžky života, rastúci počet pracujúcich ľudí nad 60 rokov, ako aj nízka miera pôrodnosti, sú základné fenomény, ktoré vysvetľujú súčasné, ako aj budúce socio-demografické zmeny na Slovensku. Dosah starnutia populácie sa prejaví v nerovnostiach vo vekovej, ale aj v rodovej štruktúre a bude mať výrazný vplyv na slovenskú ekonomiku a príjmy.
"Model verejných, sociálnych a zdravotných služieb, tak ako ho poznáme dnes, v budúcnosti nemusí platiť. Stojí pred nami totiž základná otázka, a to ako a v akej kvalite zabezpečiť tieto služby v rovnakej miere, ako v súčasnosti. Je možné predpokladať, že vzrastie podiel platených služieb v súkromnom sektore a rovnako sa tak bude meniť aj inštitút poberania starobného dôchodku," tvrdí Jaroslav Pilát, generálny riaditeľ Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky.
Vplyvom starnutia populácie sa bude pravdepodobne meniť aj charakter spotreby obyvateľstva. Lieky, vitamíny, zdravotné pomôcky, asistenčné a opatrovateľské služby, či hobby, typické pre seniorov, ako sú záhradkárstvo, chalupárčenie alebo príroda, môžu mať rastúci trhový potenciál. Rovnako tak aj finančné služby zamerané na dlhodobú starostlivosť.
Podľa Jany Glasovej, analytičky Poštovej banky, staršia populácia bude zvyšovať dopyt po produktoch základnej spotreby a jej nároky na kvalitu tovarov a služieb budú narastať. Budúci seniori zároveň budú zdatní v používaní počítačov, smartfónov i internetu. Týchto technológií sa nebudú chcieť vzdať ani na dôchodku.
Prvá penzijná správcovská spoločnosť sa v rámci exkluzívneho prieskumu zameraného na životný štýl a finančné potreby ľudí pozrela aj na to, ako trávia seniori svoj dôchodkový vek. Väčšina vidí zmysel života na dôchodku vo svojich vnúčatách. Aj napriek počiatočným obavám zo stereotypu sú presvedčení, že práve obdobie na dôchodku im umožnilo, aby sa mohli venovať aj svojim koníčkom, najmä záhradkárčeniu, priateľom a bývalým kolegom.
Seniori sa zhodujú v tom, že starostlivosť o ich bývanie je vzhľadom na ich vek a financie náročná. Napriek tomu, že vo svojich domácnostiach nemusia mať najnovšie bytové doplnky, domov pre nich znamená veľmi veľa. Je miestom, kde sa stretávajú so svojou rodinou, vnúčatami a blízkymi. Ľudia ani vo vyššom veku nespomaľujú a zdá sa, že sa nenudia. Každý druhý senior totiž konštatoval, že vzhľadom na množstvo aktivít je ho ťažké zastihnúť doma. Ich základný rebríček hodnôt tvorí v prvom rade zdravie, rodina, ale aj práca, peniaze a priatelia.
Medzi dôchodcami, respektíve ľuďmi blížiacimi sa k dôchodkovému veku, je v porovnaní so zvyškom populácie najvyššie percento tých, ktorí sa nezaoberajú osobnými financiami (29 %). Väčšina seniorov (71 %) sa však o svoje financie a narábanie s nimi intenzívne zaujíma.
Prvá penzijná sa pozrela aj na to, ktorá časť populácie 40 a viac rieši svoje zabezpečenie na dôchodok najintenzívnejšie. Touto otázkou sa najčastejšie zaoberajú ľudia z väčších miest (90 %), s vysokoškolským vzdelaním (87 %) a s príjmom nad 800 eur (87 %). Možnosť privyrobiť si vyhľadávajú všetci ľudia nad 40 rokov, a to bez ohľadu na svoj príjem, avšak so stúpajúcim vekom tieto aktivity klesajú. Aktívny odpočinok na dôchodku si doprajú predovšetkým obyvatelia Bratislavy a Košíc.
