Nadšená zberateľka sa zameriava najmä na neživú prírodu našej krajiny a jej domáca zbierka obsahuje približne 1 250 krásnych kúskov. Eva Horníková nie je profesionálny baník ani mineralóg. Vo svete minerálov sa však perfektne orientuje. Veď sa v ňom pohybuje od deviatich rokov. Odvtedy jej na poličke pribúdal jeden minerál za druhým a dnes ich tam je viac ako tisíc. „Bola som na dvore u starkej, ktorej práve priniesli uhlie. Niečo sa v tej kope krásne ligotalo. Začala som sa v nej hrabať a našla som vtedy veľmi pekný kameň, ktorý vyzeral ako zlato. Dnes už viem, že to bol markazit. Dodnes ho mám odložený,“ spomína si na svoje začiatky zberateľka, podľa ktorej máme na Slovensku veľa pekných minerálov. Aj keď to už nie je také jednoduché ako pred polstoročím, na prechádzke napríklad v blízkosti baní majte oči otvorené a možno sa aj vám podarí nájsť krásny suvenír priamo pod nohami.
Banícke Slovensko
Oblasť Slovenska je bohatá na nerastné minerály. Svedčí o tom aj pomerne rozsiahla história baníctva. Rozvinulo sa najmä v časoch Rakúsko-Uhorska, pretože krajina potrebovala drahé kovy na razenie mincí, ale taktiež kamene. Postupne sa oblasť stredoslovenských banských miest stala jednou z najpokrokovejších ťažobných oblastí v celej Európe. „V Stredoslovenskom kraji v okolí Banskej Bystrice sa ťažila meď, preto je Slovensko bohaté najmä na minerály medi. Postupne bane zanikli, no poklad v nich zostal,“ opisuje minerály v starých baniach Horníková a pokračuje: „Vďaka prístupu vzduchu prvé minerály, z ktorých kedysi baníci získavali meď, začali oxidovať, a tak sa vytvárali sekundárne minerály medi, ako napríklad azurit. Chodia sa zbierať na haldy. Pretože mám tento kúsok Slovenska pod nosom, tak chodím najčastejšie zbierať práve sem.“
Ťažký koníček
A nie iba preto, že niektoré vzorky vážia aj pár kíl. Ťažké je aj ich hľadanie a zber. „Predstavte si, že prídete do lokality, kde sú všade navôkol hory, a vy hľadáte miesto, ktoré má povedzme 20×20 metrov, a voľným okom ho nevidieť. Máme však zberateľské databázy, kde ľudia, ktorí objavia nejaké lokality, poskytnú aj mapku s GPS súradnicami alebo si zberatelia medzi sebou na burzách hovoria, kam ísť,“ hovorí zberateľka. Často však môže byť tento koníček aj nebezpečný. „Keďže väčšina hodnotných minerálov je už pozbieraná, musia ísť zberatelia hlbšie a hlbšie. Navštevujú staré bane, čo nie je vždy bezpečné, pretože aj výstuže, ktoré držia steny štôlní, sú už dlho nepoužívané. My s priateľom nechodíme do banských diel, minerály hľadáme povrchovo, v okolí baní, tam, kde sa vyvážala haldovina. Aj keď sa takto už nedajú nájsť úplne prekrásne kúsky, niekedy sa predsa len zadarí,“ hovorí Horníková a ukazuje nám krásny azurit nájdený tohto roku na Pieskoch pri Španej Doline.
Drahý opál
Baníkov zaujímalo niečo úplne iné ako zberateľov, preto mnohé pekné minerály končili vyvezené na haldách. „Sú však aj lokality, kde to neplatí, ako napríklad Dubník, kde sa ťažil drahý opál. Pekný kus sa na haldách iba ťažko nájde, pretože všetko, čo bolo pekné, sa vyťažilo a predalo,“ vysvetľuje zberateľka, ktorá opál z Dubníka považuje za národný kameň Slovenska. „Tak ako Česi majú vltavín, my máme tento krásny opál. Obchodovalo sa s ním ešte za čias Rimanov. Predpokladá sa, že v mnohých zlatých šperkoch, koré sa z tej doby zachovali, sa nachádza práve dubnický opál. Keď ním potočíte, hádže farebné iskričky všetkých farieb. Práve preto si ho veľmi cenili. Smaragd bol zelený, rubín červený, zafír modrý a zrazu prišiel kameň, ktorý obsahoval všetky tieto farby. Pre nich bol cennejší ako zlato, preto hovorím, že podľa mňa je práve dubnický opál náš národný kameň,“ myslí si Horníková.
Najdrahšie minerály sú väčšinou také, ktoré sú buď zo starého zberu, alebo pochádzajú z dnes zasypaných banských diel. „Všeobecne platí, že čím sú minerály staršie, tým sú drahšie. Aj tu sú však výnimky a toto pravidlo nemusí platiť úplne vždy. Sú aj také, ktoré už nemáte šancu nájsť, pretože sú všetky vyzbierané.“
Sny
Eva Horníková hovorí, že nie je zberateľ, ktorý by si mohol povedať, že má úplne všetko. „Minerálov je veľmi veľa. Problémom je zohnať typové minerály, ktoré sa ako prvé našli na Slovensku. Ja mám doma zopár takých a som na ne veľmi hrdá. Spomeniem napríklad vzácny schafarzikit.“ Aj keď by ste to nepovedali, aj zberateľstvo podlieha móde. „Boom je väčšinou vtedy, keď sa nájde niečo nové. Potom, ako vzorky prídu do obehu, sa strhne trošku taká hystéria - všetci to chcú mať.“ Eva má tiež ešte pár zberateľských snov. „Už síce mám jeden celestín zo Španej Doliny, ale chcela by som ešte jeden nejaký väčší,“ prezrádza majiteľka 1 250 minerálov, medzi ktorými je aj zatiaľ druhý najväčší zafír nájdený na území Slovenska.
