Vraví sa, že reality show Ostrov je najdrsnejšia na svete. Bola to aj pre vás veľká skúsenosť?
Bola, najmä čo sa týka teplôt, ktoré niekedy vystupovali až na 42 °C v tieni, a to bolo fakt nepríjemné.
Nakrúcalo sa na Filipínach. Ako na vás zapôsobila táto krajina?
Je nádherná. Nakrúcali sme vo filipínskom národnom parku s úžasnou scenériou. Obrovské skalnaté kopce vystupujú z mora a tvoria ostrovy. Sú to nádherné monumenty, ktorých krásu dokonale nezachytí ani fotografia. Treba to jednoducho zažiť.
Ako ste prišli k takej lukratívnej práci?
Oslovili ma z Markízy, či by som mal o niečo také záujem. A keďže som mal, pozvali ma na kasting. Po dvoch týždňoch mi zavolali, že vybrali mňa.
Čo ste si od toho okrem pekného honorára sľubovali?
Dobrodružstvo. Už len vycestovať do nejakej krajiny a spoznávať ju je pre mňa dobrodružné.
Kedy sa šou nakrúcala a koľko dní ste na Filipínach strávili?
Nakrúcalo sa v mesiacoch apríl - máj a súťaž trvala sedem týždňov.
Máte dve malé dcérky Dorotku (4) a Terezku (1). Ako to zobrala vaša manželka Katka, že ju na dva mesiace nechávate doma s deťmi samu?
Zobrala to v pohode, pretože aj ona je veľkou cestovateľkou. V tom nebol žiadny problém, ale nechcem hovoriť o súkromí.
Na Ostrove sa bojuje o 100-tisíc eur. Stoja tie peniaze podľa vás za to, čo súťažiaci prežívajú?
Myslím si, že peniaze sú vedľajší produkt, pretože už samotná hra je mimoriadne zaujímavá. Nemyslím si, že tam ľudia išli pre finančnú hotovosť, skôr ich zlákalo dobrodružstvo a extrém. Podmienky boli veľmi náročné a skôr išlo o skúšku, či to človek dokáže, zvládne a posunie svoje hranice niekde ďalej.
Dali by ste sa nahovoriť aj vy do takejto súťaže?
Určite áno. Ja som im dokonca závidel.
Čo bolo podľa vás v šou Ostrov najdrsnejšie?
Určite hlad.
Okrem toho, že súťažiaci majú problémy dostať sa k jedlu, vykonávajú namáhavé činnosti. Vo francúzskej verzii Ostrova, ktorá sa nakrúcala v roku 2013 v Kambodži, dostal 25-ročný súťažiaci infarkt a zomrel. Teraz súťažiaci Marko Rovňák po jednej z disciplín tiež odpadol. Nedali sa tie podmienky zmierniť, aby ľudia nemuseli riskovať životy?
Nie, z väčšej časti sú podmienky dané licencorom formátu a tie sa musia dodržiavať. Na to tam boli ľudia, ktorí ich kontrolovali. Navyše, súťažiaci boli pod neustálym lekárskym dozorom. Lekári ich pravidelne navštevovali a kontrolovali ich zdravotný stav. Naozaj som nemal obavy, že by tam bol niekto ohrozený na živote.
Čo sa odohrávalo mimo kamier?
Pracovali sme od rána do večera. Mimo kamier sa väčšinou čakalo, kým sa bude nakrúcať ďalej. Naťahovali sa káble, nastavovali svetlá, kamery, mne pripínali mikrofón. My zo štábu sme mali zakázané používať mobilné telefóny, internet, fajčiť, jesť... To by na súťažiacich určite zle vplývalo, keby hladní videli, ako my jeme.
Čo ste robili vo voľných chvíľach, keď sa nenakrúcalo?
Hrávali sme volejbal, opaľovali sa, prečítal som dobrodružnú knihu Bleskové správy od Franka Schätzinga.
Stretávali ste sa so súťažiacimi mimo nakrúcania?
To v žiadnom prípade. My sme sa s nimi mimo súťaže nemohli rozprávať, dokonca ani vidieť.
Sledovali ste záznamy, čo sa na jednotlivých ostrovoch a v kmeňoch dialo, aby ste mohli zareagovať napríklad pri kmeňovom zasadaní?
Mal som sprostredkované informácie, čo sa tam dialo. Nemali sme čas pozerať si denné nakrúcanie. A čo sa týka kmeňových rád, niektoré otázky boli vopred pripravené, niektoré vznikali spontánne a okruhy tém vždy určoval kreatívny producent, ktorý mi ich rozprával cez malý prijímač, ktorý som mal v uchu.
Vy ste nemali zdravotné problémy?
Chvalabohu, vyhli sa mi hnačky aj vracanie, ktoré vedia byť v trópoch veľmi nebezpečné. Keď človek dodržiava všetky pravidlá, teda pred jedlom si umýva ruky mydlom a nepije inú vodu ako z balených fliaš, tak je to v pohode. Raz sa mi stalo, že som zabudol cez deň piť. Večer sa mi točila hlava a cítil som sa ako na lodi.
