Hoci je normálne prežívať smútok, keď zostaneme sami po tom, čo sa spolubývajúci odsťahuje, alebo sme práve začali žiť v novom meste, no výskumníci chceli vedieť, či majú niektorí ľudia predpoklad prežívať osamelosť častejšie. Pozreli sa preto na genetické a zdravotné záznamy viac ako 10-tisíc Američanov vo veku 50 a viac a spýtali sa ich na otázky, ktorými mali stav osamelosti pomenovať bližšie.
Výskumníci z Univerzity of California zistili, že tendenciu cítiť sa osamelo po celý život majú ľudia zapísanú v génoch, a to z štrnástich až dvadsiatich siedmich percent. Zvyšok ovplyvňuje výchova človeka, prostredie, v ktorom sa pohybuje a ďalšie faktory. Inými slovami, niektorí ľudia sú geneticky naprogramovaní cítiť sa osamelo v rovnakých situáciách, v ktorých by sa iní cítili spokojne. „Predstavme si príklad: Existujú dvaja ľudia s rovnakým počtom blízkych priateľov a rodinou. Pre jedného z nich môže ísť o adekvátne sociálne zázemie, kým pre druhého nie,“ hovorí vedúci výskumu a profesor psychiatrie Abraham Palmer.
Osamelosť teda môže znamenať vážny problém. Má za následok vyššiu pravdepodobnosť výskytu ochorenia srdca a mŕtvice, sklon k slabšej fyzickej kondícii alebo oslabenú imunitu. Autori štúdie poukazujú na fakt, že v skutočnosti môže osamelosť privodiť človeku predčasné úmrtie skôr než v prípade obezity. „Je dôležité uvedomiť si, že niekto môže byť sám alebo má úzky okruh priateľov a napriek tomu sa necíti byť osamelý,“ vysvetľuje riaditeľ programu zdravého životného štýlu Bruce Rabin. „Alebo môžete byť spoločenský, stretávať sa s priateľmi každý deň a stále sa budete cítiť sami.“
Ak sa cítite osamelo, doktor Rabin odporúča venovať sa napríklad dobrovoľníctvu. Pravidelná pomoc ostatným zlepší náladu a zabezpečí vám kontakt s ľuďmi, s ktorými môžete nadviazať hodnotný vzťah.
