To je úloha nového zákona o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon) z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý v utorok jednohlasne a bez širšej diskusie odobrili členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR a odporučili právnu normu schváliť aj na októbrovom plenárnom zasadnutí parlamentu.
"Protischránkovým zákonom odkrývame, s kým obchoduje štát. Ten, kto chce klamať, sa vystavuje sankciám až po výmaz z registra a zákaz uchádzať sa o verejné zdroje," povedala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Právna norma má pokrývať všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne sa majú povinne registrovať v registri partnerov verejného sektora. Zároveň by mali zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
Register má byť verejne dostupný na internete. Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo štátnych či obecných akcioviek. Registrovať by sa mali aj tí, ktorí nadobúdajú pohľadávky voči štátu, obci, ich akciovkám, ale aj dodávatelia tovarov a služieb pre zdravotné poisťovne.
Režim navrhuje ministerstvo sprísniť aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri by mali byť uvedení nielen ako koneční užívatelia výhod, ale tiež ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre. Nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané najprísnejšou pokutou – odobratím hospodárskeho prospechu alebo vylúčením štatutára. To hrozí aj v prípade konfliktu záujmov oprávnenej osoby a partnera verejného sektora.
Odkryť svoju vlastnícku štruktúru by mali povinne aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný ako partner verejného sektora. Ministerstvo tiež upravuje povinnosť registrácie pre neziskový sektor. Majú ju mať iba v prípade, ak sa uchádza o zákazku štátu a verejnej správy. Výnimku z registrácie majú mať firmy kótované na burze, ktoré už podliehajú zverejňovacím povinnostiam a sú pod istým dohľadom. V registri nebudú musieť figurovať ani banky, ktorým štát či obec spláca pôžičku, a tiež subjekty, ktoré dodávajú pre zastupiteľské úrady v zahraničí.
