Exprezident Kováč († 86) v deväťdesiatych rokoch, keď pôsobil v našich najvyšších politických kruhoch, zažíval mnohé príkoria. V snahe zmeniť doterajší systém a presadiť na Slovensku skutočnú demokraciu, mu tí, proti ktorým najviac bojoval, hádzali polená pod nohy. Toto sú udalosti, za ktoré sa Michal Kováč do smrti nedočkal ospravedlnenia.
Únos syna počas mečiarizmu
Tomáš Koziak, politológ:
- Prezident Kováč bol jedným z prvých, kto sa postavil proti zneužívaniu moci, ktoré
Mečiar v tomto štáte robil. Napríklad aj tým, že sa postavil proti menovaniu Lexu
ako šéfa SIS. Bol však aj prvým, kto za to niesol veľmi zlé dôsledky, ktoré sa týkali aj jeho rodiny. Príkladom je aj únos jeho syna Michala Kováča ml. v roku 1995, ktorého vtedy odvliekli do Rakúska.
Vinníkov za to nikdy neodsúdili pre Mečiarove amnestie. Tie stále platia a spravodlivosti nebolo učinené zadosť ani do smrti exprezidenta. Mala by to byť výzva pre politikov, aby túto škvrnu v dejinách politiky nejako upravili, pretože Mečiarove amnestie sú jednak hanba a tiež trauma, ktorá otravuje slovenskú spoločnosť aj politiku dodnes. Zodpovednosť za všetky tie príkoria, ktoré sa Kováčovi a jeho rodine diali, nesú tí, proti ktorým sa postavil, a síce tí, ktorí boli na čele HZDS v tom období, keď sa tu tie zlé veci diali. Asi by sa mali viacerí ľudia v súvislosti s jeho úmrtím pozrieť do zrkadla a ospravedlniť sa.
Gašparovičov výrok: Starý ch*j
"Gusto, poď to dokončiť. Mňa tam volajú k tomu starému chu*ovi,“ povedal v decembri 1996 krátko po príchode vtedajšieho prezidenta Michala Kováča do budovy parlamentu Ivan Gašparovič, ktorý v tom čas bol predsedajúcim
schôdze a predsedom NR SR. Vo vedení schôdze ho potom zastúpil podpredseda Národnej rady A. M. Húska (HZDS). Neskôr sa však Gašparovič obraňoval, že na adresu hlavy štátu nenadával. „Dal som si to prehrať, neni to vôbec zrozumiteľné. Nebolo tu chu*, ale bolo to ujovi,“ povedal vtedy s tým, že ani nehovoril o prezidentovi Kováčovi.
„Gašparovičov výrok bol síce nevhodný a nevkusný, ale Michalovi Kováčovi to neovplyvnilo život, že ho nazval, starým chu*om‘,“ povedal politológ Ján Baránek.
Nedodržanie dohody, keď sa vzdal kandidatúry v prospech Schustera
Ján Baránek , politológ:
- Keď v 1999 kandidoval, robil som mu šéfa kampane. Automaticky sa predpokladalo, že keď ide kandidovať, tak ho novovzniknutá koalícia podporí. Prvý obrovský podraz bol, že podporu nedostal, a že nominovali Schustera. Vzhľadom na rozdelenie spoločnosti si uvedomoval, že nemá nejakú veľkú šancu, a preto sme sa dohodli, že sa kandidatúry vzdá v prospech Schustera. No dohoda pokračovala v tom, že vláda z neho spraví akéhosi neformálneho posla Slovenska, ktorý bude chodiť po svete a lobovať za to nové Slovensko, lebo vtedy sme neboli ani len v NATO. Ako exprezidenta by ho podľa protokolu prijímali a mohol by pomôcť začleniť nás do európskych štruktúr. Snažil sa to vyrokovať aj s Dzurindom. Keď však Kováč odstúpil, dohoda sa nerealizovala. Neviem, kto presne, ale druhá strana z nej cúvla.
Pred smrťou všetkým odpustil
Eduard Chmelár, politológ:
- Michala Kováča som vnímal viac ako dve desaťročiach. Bol veľmi dobrý človek, v tých zložitých časoch mečiarizmu a s tým personálnym obsadením, aké sme mali, sme si nemohli želať nič viac, aby na poste 1. prezidenta Slovenskej republiky stál dobrý človek. Počas života sa stal hrdinom práve vtedy, keď vzdoroval mečiarizmu. Pri poslednom stretnutí mi pošepol: „Na všetko zlé treba zabudnúť.“
