Pred pár týždňami stratila svoju najlepšiu priateľku Evu († 36), ktorá podľahla zákernej chorobe. O čom sa spolu naposledy rozprávali a kto jej najviac v tomto zložitom životnom období pomáha?
Dovolím si tvrdiť, že toto je najhorší rok vášho života. Najskôr ste stratili otca, teraz najbližšiu priateľku. Čo vám pomáha mať úsmev na perách?
Chápem to tak, že úsmev na perách je metafora. Aj keď nechcem tvrdiť, že ho tam mám sporadicky. Rozhodne je stále dosť dôvodov, prečo sa usmievať. Moja dcéra, Patrik, moja rodina, fanúšikovia, hudba...
V čom vám bude Eva najviac chýbať? Verili ste, že vyzdravie a vráti sa do práce ako vaša manažérka. Hovorili ste o tom?
Posledný polrok sme spolu prácu vlastne vôbec neriešili. Jediné, čo bolo obsahom našich rozhovorov, bolo jej zdravie a potreba mať ju späť v živote. Ako človeka, ako kamarátku, blízku dušu. Veľmi často sme spomínali a smiali sa na spoločných zážitkoch. Chceli sme tráviť veľa času v spoločnosti našich princezien. Vidieť ich rásť, riešiť s nimi prvé lásky, tancovať na ich maturitnom plese…
Je niečo, čo ste jej nestihli povedať?
Milión vecí. A zároveň viem, že to podstatné vedela.
Keď zomrela, na instagram ste zavesili veľmi emotívnu fotku vašej dcéry, ktorá vyvolala mnoho pozitívnych aj negatívnych reakcií. S Evinou dcérou Charlottkou sú veľké kamarátky. Ako to celé Laura vníma?
Je to citlivý človiečik. Môj smútok a strata našej Evičky sa jej, samozrejme, týka. Fotka, na ktorej neplače, len potichu stojí a premýšľa, mi pripadala taká dojemná a veľavravná. Nechápem, akej krivdy či násilia na jej detskej duši som sa dopustila, keď som ju zverejnila. Poznám milióny iných fotiek, na ktorých je veľmi realisticky zobrazené utrpenie. Fotky, kde majú deti ruky od krvi, sú zmrzačené, vychudnuté na kosť. Ich fotky len v reálnom svetle zobrazujú krutosti života. Smrť k životu patrí. A ochrániť deti pred jej reálnou blízkosťou môžete tiež len do určitej miery. Nezaujíma ma, čo si o spôsobe spracovania a ventilovania smútku v takýchto prípadoch myslia iní. Zaujíma ma to, čo cíti ona. Jej schopnosť podobné situácie prijať a na jej vek sa s nimi veľmi statočne popasovať. Lola je pre mňa aj pre Charlottku veľkou oporou.
Prežívate smutné obdobie. Pomáha vám práca ventilovať smútok?
Rozhodne je to spoľahlivá cesta, ako si zamestnať hlavu. Tak dokážem prehodiť výhybku, vyvolať iné myšlienky. Nejde o stav trvalý, ale v každom prípade je príjemné aspoň na chvíľu prepnúť. Všetko je ešte také čerstvé, také blízke až na dotyk...
Do sveta ste pustili novú pesničku. Chystáte aj nový album?
Áno, na svete je pesnička Všetko alebo nič k filmu, ktorý sa v novom roku chystá do kín. Album sa rysuje, len som ho z pomerne pochopiteľných dôvodov o kúsok posunula. Plánované vydanie je v marci. Zatiaľ aspoň pár noviniek v podobe diára a samostatných singlov, ktoré sa potom, samozrejme, objavia aj na albume.
Bude na ňom aj duet s Patrikom, na ktorý už všetci čakajú?
Na Patrikovom albume určite a na tom mojom zrejme tiež. Keď už, tak už. Ale radšej nebudem predbiehať situáciu, pretože špeciálne v tomto prípade sa neoplatí nič plánovať.
Lepšie sa vám skladajú pesničky, keď ste smutná, alebo, naopak, veselá?
Ťažko povedať. Mám pocit, že už pomerne dlhý čas kráčajú tie radostné okamihy ruka v ruke s tými smutnejšími. Ako keby si niekto tam hore hovoril, že zvykať si dlhší čas len na dobré by ma mohlo uviesť do príliš pohodového stavu. Byť v strehu je to, čo sa môjmu životu darí na jednotku.
V týchto dňoch vyšiel váš diár na budúci rok. Čo všetko v ňom vaši fanúšikovia nájdu?
Moje postrehy, úvahy, rady na zdravý život nielen Dary, plus kopec originálnych fotiek, ktoré vznikli špeciálne pre tento diár.
Prečo ste sa ho rozhodli vydať?
Možno aj na popud ľudí, mojich fanúšikov, ktorí mi často hovoria a píšu, že by si moje písmenká chceli čítať v knihe. Toto je zatiaľ niečo ako test. Po mojom seriálovom blogu na facebooku Život podľa Dary ide o ďalší prirodzený krok vo vývoji.
Dá sa povedať, že je to predzvesť knihy, ktorú plánujete?
Áno, dá sa to tak povedať. Je to niečo ako moja knižná lastovička. A to, že som pre veľa žien inšpiráciou, ma nesmierne teší a lichotí mi to. Vnímam to celé ako veľkú zodpovednosť. Viem, že veľa žien berie nedeľný podvečer so Životom podľa Dary ako rituál a tešia sa naň. S veľa myšlienkami a názormi sa dokážu stotožniť, iné im pomôžem pomenovať. Ich okamžitá spätná väzba pod každým mojím príspevkom je dokonalou satisfakciou.
Váš súkromný život sa stále rieši v médiách. Nemáte chuť niekedy úplne vypnúť a odísť preč, kde vás nikto nepozná?
Niekoľkokrát za mesiac. Ja aj Patrik. (usmieva sa)
Ste žena, ktorá všetko zvláda sama. Niekedy však aj silné ženy potrebujú mužskú oporu. Máte ju vo svojom partnerovi? Čím vám vie spraviť radosť?
Neviem, či je výroba radosti ten správny popis stavu, ktorý mám v takýchto momentoch rada. Ide o čas a priestor, ktorý mi dokáže dať. A schopnosť byť tam vždy, keď sa otočím.
Čo najradšej spolu robíte, keď máte chvíľu voľna?
Spíme, zamotaní do seba.
