Aj vďaka jeho slovám a činom bolo politické zlo 90. rokov porazené. Počas zádušnej omše za zosnulého exprezidenta v bratislavskom Dóme sv. Martina to dnes povedala súčasná hlava štátu Andrej Kiska.
"U nikoho iného nebol verejný záujem krajiny v takom príkrom rozpore s bezprostredným záujmom chrániť bezpečnosť, súkromie a povesť svojej najbližšej rodiny," povedal Kiska. Prezident pripomenul slová Kováča z roku 1994, ktorý vyhlásil, že sa mýli každý, kto si myslí, že prezident republiky sa dá zastrašiť alebo znechutiť a odradiť od plnenia svojej povinnosti, ku ktorej sa slávnostne zaviazal. "Keď tieto slová vyslovil, sám netušil, akej veľkej skúške svojho odhodlania bude už čoskoro čeliť. Pretože vládna moc sa nezastavila pred ničím, nakoniec ani pred únosom jeho syna," zdôraznil Kiska.
Úradujúci prezident priznáva, že Kováča v súkromí nepoznal, a preto mu neprislúcha hovoriť v jeho mene. "Napriek tomu si myslím, že by si želal, aby som dnes hovoril o tom, čo ho trápilo najviac. S čím sa nevedel do konca svojho života zmieriť. Je pravdou, že od zápasu prezidenta Kováča o srdce a charakter našej krajiny uplynuli už dve desaťročia. Je pravdou, že zlo, s ktorým bojoval, sme politicky porazili. Ale ako spoločnosť sme sa s týmto zlom nedokázali vyrovnať," konštatoval Kiska.
Pripomenul, že únos prezidentovho syna Michala Kováča ml., vražda dôležitého svedka a mnohé ďalšie zločiny, krivdy a neprávosti zostali nepotrestané. "Pocity hnevu, bezmocnosti či odhodlania však postupne vyprchali. Zostali spomienky a aj tie sa rok po roku pomaly strácali z verejných diskusií. Vlastne opäť nám ich naplno pripomenul až odchod človeka, ktorý je s vtedajším zápasom o budúcnosť Slovenska navždy spätý," podčiarkol prezident.
Kiska je presvedčený, že naša povinnosť vyrovnať sa so zlom spred dvoch desaťročí naďalej trvá. "Čas, ktorý odvtedy uplynul, túto povinnosť nezahladil. Sme povinní vyrovnať sa s touto kapitolou histórie SR nielen preto, lebo to dlhujeme prezidentovi Michalovi Kováčovi. Ale preto, lebo to dlhujeme sami sebe, svojej krajine, našej spoločnosti," apeloval prezident s dôvetkom, že nikto z nás, kto je zodpovedný za správu vecí verejných, nemôže považovať zločiny mečiarizmu za minulosť, ktorej radšej treba dať pokoj.
"Nedá sa s čistým svedomím hovoriť o rešpekte k právu, spravodlivosti, k vlastnej republike, ak páchateľov štátom organizovaných zločinov chráni naďalej amnestia, ktorá znemožňuje, aby sa zodpovedali pred súdom. Tento výklad právneho štátu je formálny. A aj dnes vidíme, k čomu vedie formálny výklad práva a spravodlivosti. K oslabeniu dôvery v štát a jeho inštitúcie," vyhlásila hlava štátu.
Prezident pripomenul aj Kováčovu historicky prvú správu o stave SR z roku 1994. Varoval v nej napríklad pred korupciou, ktorá sa rozmáhala v celom štáte. Znepokojoval ho aj vývoj politiky, ktorú označil ako bojisko "s množstvom nikam nevedúcich súbojov, v ktorých mnohí strácajú súdnosť, vlastnú tvár i charakter". Hovoril aj o silnejúcej nedôvere k politikom, ktorá vedie k apatii a rozčarovaniu občanov. "Nie, nechcem tým povedať, že od čias prvej správy o stave republiky sa slovenská politika až tak nezmenila. Ale myslím si, že zápas o charakter Slovenska trvá, hoci v inom kontexte a s novými výzvami," upozornil Kiska.
Hlava štátu uznáva, že minulosť zmeniť nedokážeme, ale je v našich silách napraviť krivdy minulosti. "Je v našich silách spravovať veci verejné tak, aby sme každý rok napísali lepšiu správu o stave republiky. Takto preukážeme rešpekt práve k ľuďom, ako bol prezident Michal Kováč. Nielen dnes, keď sa s ním lúčime, ale každý deň nášho života konkrétnymi činmi a správnymi rozhodnutiami," dodal Kiska.
