Ovocinárov u nás ubúda a rozhodne za to nemôžu iba mrazy. Slovensko by vďaka klimatickým podmienkam mohlo byť jablková veľmoc, ibaže nie je... Pestovanie jabĺk má na našom území prastarú tradíciu, pretože máme ideálne klimatické podmienky. Ovocinári ich prirovnávajú k tým, ktoré sú v najlepších jablčných oblastiach na svete - Tirolsku či okolí Bodamského jazera. Napriek tomu je na Slovensku čoraz menej jabloní aj ovocinárov. Tým, čo to ešte nevzdali, podrazil tento rok nohy nečakaný aprílový mráz. V niektorých sadoch sa podarilo zachrániť aspoň časť úrody, no stálo to mnoho úsilia aj peňazí.
Mrazy
V sadoch vo Veselom pri Piešťanoch pestujú jablká na 100 hektároch. Na prvý pohľad to tu vyzerá idylicky. Zamestnanci sú v pracovnom švungu, sem a tam prevážajú debničky plné jabĺk, zimná úroda je ešte na stromoch a jesenná sa pripravuje na odvoz. Avšak aj tu v apríli úradoval mráz, pre ktorý sad v skutočnosti šliape iba na pol plynu.
„Za sedem mrazivých nocí sme na intenzívnu protimrazovú ochranu minuli približne 10 % celoročných nákladov. Ak by sme tak neurobili, mohli sme prísť úplne o celú úrodu,“ vysvetľuje Varga. V sadoch museli dokonca zasahovať helikoptéry. „Pri inverzii stláčali teplejší vzduch dolu. Používali sme aj parafínové sviece. Viete si predstaviť, čo to bolo za silu, keď vám poviem, že za pár nocí sme minuli päťročné zásoby sviečok!? Za každú cenu sme sa snažili aspoň o trošku zdvihnúť teplotu. Robila sa aj protimrazová závlaha, keď sa kvety obalia do ľadu, ktorý ich udržuje v teplote približne -1 stupeň. Ľad kvety chráni aj vtedy, keď je vonku teplota povedzme -6 stupňov,“ opisuje záchranu úrody.
Ozajstné jablká
Predstava nočného sadu, kde horia stovky sviečok, je veľmi romantická, no pracovníkom, ktorí v noci makali, aby sme si na jeseň mohli pochutnať aj na slovenských jablkách, to až také romantické nepripadalo. „O stromy sa v noci staralo približne sto ľudí, no škody sú aj tak veľké. V priemere sme po minulé roky mávali 8 000 ton jabĺk, teraz neviem, či budú aspoň štyri. A ešte aj z toho, čo zostalo, veľká časť ide iba na džemy a kvas.“ Také silné jarné mrazy neudreli viac ako 60 rokov. „Niektoré jabĺčka, ktoré vydržali, majú na sebe také mrazové prstence. Chuťovo sú stále výborné, no ich vzhľad nie je bezchybný. Takéto jablko je problém predať.“
Podľa slov Vargu v regionálnom predaji ľudia dokážu akceptovať, aj keď má plod chybu krásy, pretože je to príroda a chápu to. Tento fakt však nechápu alebo nechcú chápať veľké reťazce. „Zameriavajú sa najmä na vizuálnu kvalitu. O niektorých jablkách, ktoré k nám prúdia z iných krajín, napríklad prímorských, ľudia hovoria, že to sú silikónové jablká. Navonok krásne, ale chuť je fádna.“
Jablčná veda
V sade sú rozmiestnené maličké meteostanice, kde sa sleduje úplne všetko. Ovocinári však musia spolupracovať aj s hydrometeorologickým ústavom. A nielen s naším, ale napríklad aj s českým, nemeckým, tureckým. „Sledujeme vpád arktického vzduchu a podobne. Ovocinárstvo v dnešnej dobe nie je iba o pestovaní. Je to veľká alchýmia,“ prezrádza Varga, ktorý stromy prirovnáva k ľuďom. „Jeden je citlivejší, iný vydrží viac. Nezávisí to iba od odrody, ale strom od stromu môže byť iný. Niekedy dokonca dve jablká z rovnakého stromu môžu chutiť úplne inak. Na niektoré môže slniečko svietiť viac, na iné menej.“ Ovocinári sčasti vedia predpovedať, aký bude budúci rok. Zatiaľ to podľa Vargu vyzerá veľmi sľubne, len aby sa počasie zasa nezbláznilo.
Rôzne odrody
V sade neďaleko Piešťan pestujú približne 20 odrôd. „Ťažko povedať, ktorá je najobľúbenejšia, pretože každý má iné preferencie. Ponúkame širokú škálu od sladkej Evelyn po kyslejšie Grany Smith,“ hovorí Varga počas toho, ako nás sprevádza voňavým skladom pomedzi naskladané debničky.
Firma každoročne organizuje jablčné samozbery, ktoré sa tešia veľkej obľube. „Samozber je však veľmi náročná aktivita pre každého pestovateľa, pretože ak chcete spustiť samozber, všetky jablká musia byť navlas rovnaké. Ak je na strome aj také, aj také, ľudia to naoberajú, a keď prídu k ďalšiemu stromu a náhodou zbadajú krajšie, tak tie, čo už nazbierali, pozahadzujú na zem a naberú si lepšie,“ približuje správanie niektorých zákazníkov.
Podpora
Byť poľnohospodárom na Slovensku a napríklad v Rakúsku, je veľký rozdiel. V zahraničí ovocinárom pomáhajú, u nás to také jednoznačné nie je.
„Tak to poviem - Česi pomáhajú, Maďari pomáhajú, dokonca aj Poliaci pomáhajú, aj keď oni nemali takmer žiadne škody, pretože ich jablone zakvitli neskôr. Uvidíme, čoho sa dočkáme na Slovensku...“ hovorí Varga s nádejou v hlase a tvrdí, že ich sad mal ešte pomerne šťastie. „Museli sme prepustiť 120 sezónnych pracovníkov, no sú také sady, ktoré krachujú. Predávajú techniku a pozemky, neošetrujú sady, pretože nemajú peniaze. Ak sa im nepomôže, bude na Slovensku ešte menej ovocinárov a to je škoda, pretože napriek názoru, ktorý tu prevláda, pôda nie je iba na stavebné účely,“ vysvetľuje situáciu Varga a na záver dodáva, že by sme si naše slovenské jablká mali vážiť. Také sa totižto dopestujú iba málokde na svete.
7 obľúbených odrôd
Jonagored - Populárna odroda, pochádza z Belgicka. Chuť je sladká a veľmi dobrá.
Rubinola - Je zimná odroda, pochádza z Česka. Nazývajú ju aj vianočné jabĺčko, pretože práve ona často končí na štedrovečernom stole. Aj pri dlhodobom skladovaní si zachováva skvelú sladkú chuť.
Pinova - Je žltej farby, ktorú prekrývajú široké červené pásy. Dužina je pevná, chutná, sladká a aromatická.
Granny Smith - Je to veľmi stará, ale stále obľúbená odroda. Dužina je pevná a jemne kyselkavá.
Red Cap - Supermoderná odroda, pochádza z USA. Jej plody majú zvláštny tvar, sú sýtočervené a sladučké.
Gala - Skorá zimná odroda, ktorá má žiarivo červenú šupku so žltým mramorovaním. Vyznačuje sa šťavnatou dužinou jemne sladkej chuti a príjemnou arómou.
Fuji - Strieda sa na ňom bledočervená a žltozelená farba. Je pevné, sladkasté a veľmi dobre skladovateľné. Pochádza z Japonska.
