Nový Čas porovnal potraviny nakúpené na Slovensku a v Rakúsku: Na Západe kvalita, u nás šmejdy?!

Hoci priznal, že zloženie tovarov sa líši, hoci ide o rovnakú značku, nič viac s tým robiť nebude. Sťažnosti slovenských, ale aj českých spotrebiteľov tak zostali nevypočuté. Pravidlá Únie totiž od výrobcov nevyžadujú rovnaké zloženie a vlastnosti zhodných produktov v každom členskom štáte. Nový Čas však nakúpil rovnaké výrobky v rakúskom Kittsee a v hlavnom meste. A rozdiely sa veru našli.

Brusel priznal rozdiely, no tam sa to aj skončilo. Hoci to mnohí vedia a chodia preto nakupovať do susedného Rakúska, komisia s tým nebude nič robiť. „Vo všeobecnosti závisí len od potravinárskych podnikov, ktoré produkty umiestnia na jednotlivé trhy v rámci Únie. Rôzne produkty, napriek tomu, že patria pod rovnakú značku, sa od seba v jednotlivých členských štátoch môžu líšiť. Napríklad aj v závislosti od stravovacích návykov daného štátu,“ vysvetlila Ingdrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike.

Do košíka by sme nemali hádzať potraviny len podľa pekného obalu. Každý spotrebiteľ si môže prečítať zloženie a podľa toho sa rozhodnúť, čo mu viac vyhovuje. Nejeden Slovák si však všimol, že rovnaké výrobky sa môžu líšiť kvalitou aj zložením. „Spotrebiteľ by mal byť vždy, v súlade s európskou legislatívou, pravdivo a úplne informovaný o výrobku. Informácie sú dostupné nielen priamo v označení výrobku, ale v mnohých prípadoch aj na webovej stránke výrobcu,“ vysvetlila Jarmila Halgašová z Potravinárskej komory Slovenska. Ako dodala, v prípade, že nejaký výrobok nevyhovuje jeho očakávaniam alebo požiadavkám, má možnosť vybrať si iný.

Rozdiely sú však nielen v zložení, ale aj v obsahu rovnako veľkých obalov či v cenách. „Spotrebiteľ očakáva rovnakú kvalitu tej istej značky bez ohľadu na krajinu jej zakúpenia,“ upozornil Miloš Lauko z Asociácie spotrebiteľov. Príkladom je čierne korenie od firmy Kotányi. „Čierne korenie pre Maďarsko, Slovensko a Rakúsko bolo vlhkejšie ako odporúčaná norma. To určené pre bulharský trh obsahovalo príliš veľa rozdrvených a poškodených zŕn v porovnaní s ostatnými. A to napriek tomu, že firma balí korenie pre všetky krajiny v jednom závode,“ upozornil Lauko.

Najväčšie rozdiely v korení

Asociácia spotrebiteľov okrem čierneho korenia testovala aj sladkú papriku. V oboch testoch obstálo to určené pre Bulharsko najhoršie. „Bolo to s výraznými nedostatkami poukazujúcimi na horšiu kvalitu triedy suroviny, než používajú pre ostatné krajiny,“ uviedol Lauko. Každý výrobca však svoje produkty vyrába v súlade s požiadavkami spotrebiteľa. „Výroba prebieha na vopred vyhodnotenom trhu tak, aby si produkty našli u ľudí svoje miesto,“ povedala Halgašová. Potravinárske pravidlá Únie však od potravinárskych podnikov nevyžadjú, aby ich produkty v každom členskom štáte mali rovnaké zloženie a vlastnosti. „Dôležité je, aby skutočné zloženie bolo na nich uvedené,“ vysvetlila Ludviková.

Testy sa robili pred piatimi rokmi

Potraviny zakúpené vo vybraných krajinách Európy testovali akreditované laboratóriá Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave a v Dolnom Kubíne. Odbornú garanciu prevzala Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. „Produkty boli testované podľa vedeckých metód akreditovanými laboratórnymi skúškami, senzorickým porovnávacím hodnotením,“ vysvetlil testovanie spred piatich rokov šéf Asociácie spotrebiteľov Slovenska Miloš Lauko.

Barbora (39)

Najčastejčie sem chodím na ovocie a zeleninu, ktorú dostanem v biokvalite, na Slovensku to tak nie je.

Jozef (36)

Oplatí sa tu kúpiť najmä mäso, to je oveľa kvalitnejšie ako u nás. Podobne je to aj s pracími práškami a drogériou.

Daniela (51)

Ja nakupujem konzervy pre mojich psích miláčikov, sú lacnejšie a kvalitnejšie, tie zo Slovenska nechcú papať. Často tu ale kupujem aj mlieko a pracie prostriedky.

Katarína Skybová, Inštitút redukcie a prevencie nadváhy

Glukózovo-fruktózový sirup sa používa ako náhradné sladidlo predo všetkým pri výrobe nápojov, ale aj sladkostí. Je výrazne lacnejší ako cukor. Tekutá forma sirupu je pri výrobe potravín výhodou. Najmä pre vyššiu sladivosť sa ho aj menej spotrebuje. Pri striedmom príjme cukru alebo po travín s glukózovo-fruktózovým si rupom je zdravotné riziko nízke. Naopak, pri pravidelnom a vysokom príjme obe sladidlá poškodzujú zdravie rovnako. Môžu byť príčinou nielen obezity a cukrovky, ale aj ďalších civilizačných ochorení.

Jarmila Halgašová, Potravinárska komora Slovenska

Potravinárska komora Slovenska chce upozorniť na zavádzajúcu interpretáciu o nekvalitných potravinách na Slovensku, ktorá môže výrobcov potravín poškodiť. Nie je pravda, že potraviny na Slovensku sú nekvalitné a menej zdravé. Treba zdôrazniť, že v Slovenskej republike platia prísnejšie predpisy v oblasti hygieny a bezpečnosti potravín ako v iných štátoch EÚ.

Autor: Novy Cas, Nina Lednická, Katarína Kurtanská