O jeho utorňajšom rozhodnutí, ktoré dnes nadobudlo účinnosť, informovala tuniská štátna agentúra TAP. Počas výnimočného stavu disponujú hlava štátu i armáda väčšími právomocami. Úrady majú napríklad právo obmedzovať prácu médií a zakazovať štrajky a verejné zhromaždenia, ktoré by mohli narušiť poriadok.
Tuniské vedenie rozhodlo o vyhlásení výnimočného stavu po samovražednom bombovom útoku z 24. novembra, kedy v hlavnom meste Tunis zahynulo 12 príslušníkov prezidentskej stráže a páchateľ. K činu sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS). Išlo o tretí veľký útok militantných islamistov v Tunisku v roku 2015.
Pri masakre v múzeu Bárdú (Bardo) v metropole Tunis z marca 2015 mladí tuniskí džihádisti zastreli 21 zahraničných turistov a jedného policajta. V júli potom nasledoval útok v hoteli Riu Imperial Marhaba v obľúbenom letovisku Marsá al-Kantáwí (Port El-Kantaoui) neďaleko mesta Súsa, kde prišlo o život 38 turistov, väčšinou Britov.
Tunisko je pritom považované za krajinu, ktorá - na rozdiel od iných severoafrických krajín - relatívne hladko zvláda postupný prechod k demokracii. Veľkým rizikom pre bezpečnostnú a politickú stabilitu sú však tisíce Tunisanov, ktorí sa pridali k džihádistickým organizáciám bojujúcim v Iraku, Sýrii či Líbyi.