Azda najväčším námetom na diskusiu bude zmena v dĺžke povinnej dochádzky detí do škôl. Zmení sa na povinné vzdelávanie a žiaci by mali byť školopovinnými od 5 do 17 rokov. Nový Čas zisťoval, čo si o kratšom detstve škôlkarov myslí vedenie škôl a odborníci.
Kratšie detstvo a dlhšie roky študentské. Toho sa zrejme o pár rokov dočkajú deti na Slovensku. Podľa návrhu ministerstva školstva je zníženie dolnej vekovej hranice povinného vzdelávania na 5 rokov v súlade s trendom podpory „skorého začiatku“. Podľa rezortu sú dnešné deti oveľa zrelšie a mnohé z nich trpia rôznymi špecifickými ťažkosťami. Po novom by tzv. prípravný ročník mohli absolvovať aj v základných školách, ktoré majú hustejšiu sieť ako škôlky. Zároveň by sa tak stabilizovali stavy žiakov v školách. Škôlky by zase mohli využiť situáciu a prijímať aj 2-ročné deti.
Dobré riešenie?
Školy však zaujíma, kde by prípravný ročník deti absolvovali. „Myslím si, že je dobré riešenie, aby sa dieťa povinne muselo v 5 rokoch pripravovať na nástup do školy. Deti by chodili do školy pripravené a socializované. Ale skôr očakávam, že posledný rok bude v škôlke, tak, ako to je aj teraz,“ povedal pre Nový Čas Richard Savčinský, riaditeľ ZŠ Mudroňova v Bratislave, s tým, že ide aj o kapacitné dôvody. Rodičov však trápi čosi iné. Zvládne moje dieťa taký skorý nástup do školy? Na otázku Nového Času, čo sa bude diať v prípade, ak dieťa po prípravnom ročníku nebude spôsobilé na nástup do školy, ministerstvo zatiaľ odpovedať nevie: „V tejto chvíli ide len o návrhy, ku ktorým sa uskutoční odborná diskusia. Tá sa začne budúci týždeň. Po nej sa do dokumentu zapracujú opatrenia na dosiahnutie načrtnutých cieľov.“
Zaškolenosť našich detí klesá
Milan Ftáčnik, exminister školstva
- Návrh zavedenia povinnej predškolskej prípravy sa rieši už roky a predkladal som ho aj ja. Teraz sa diskutuje o tom, či by bolo lepšie absolvovať ten prípravný ročník v materskej alebo v základnej škole. Zaviesť ho ako povinnosť však možno len ústavným zákonom a bola by to veľká zmena. Treba si však uvedomiť, že naša zaškolenosť detí klesla. Voľakedy to bolo na úrovni 96 %, teraz nedosahujeme ani 90 %. Teda naozaj je skupina rodičov, ktorí deti do predškolskej prípravy nedávajú. Ak dieťa má prípravu na školu, chodí do kolektívu a získa základné návyky, tak je omnoho lepšie pripravené na školu a dosahuje v nej lepšie výsledky.
Kde na to zoberú financie?
Branislav Gröhling, tímlíder pre školstvo SaS
- V princípe je to dobrá myšlienka, ale minister Plavčan vôbec nepovedal, či a aké má garancie od ministra financií. Navyše nikde nespomína žiaden termín, kedy chce jednotlivé kroky zaviesť. V škôlkach zrejme nebude dostatok miest, takže sa základné školy budú musieť pripraviť na predškolskú prípravu, čo bude určite niečo stáť.
Psychológ Miron Zelina: Prípravné triedy sú dobrou myšlienkou
Aký máte názor na plánované zmeny v školskom systéme?
- Väčšina navrhovaných zmien nie je nová. Boli prezentované aj v minulosti. Návrhy cieľov nie sú zlé, ale nemám pocit, že budú v praxi realizované. Neúspech naplnenia týchto cieľov je v politických rozhodnutiach, v zmene vlády, v nedostatku financií a v neochote k zmenám v školskej verejnosti.
Sú podľa vás päťročné deti pripravené na školské povinnosti?
- Päťročné deti v prípravných triedach v škole, materskej škole alebo doma sú dobrou myšlienkou. Vyrovnávajú sa rozdiely medzi deťmi, zlepšuje sa ich adaptácia na školu. Dokonca by som tvrdil, že autori tu boli málo odvážni - mali navrhnúť povinnú materskú školu s možnosťou domáceho učenia tak, ako je to v Dánsku.
Čo by si takáto zmena vyžadovala v praxi?
- Prípravný ročník si bude vyžadovať silnú podporu učiteľov, psychickú, sociálnu, materiálnu podporu a najmä pomoc odborníkov: psychológov, špeciálnych pedagógov a iných. Bez toho sa nezlepšia výsledky najmä u žiakov zo znevýhodneného sociálneho prostredia.
Aké sú hlavné výhody a nevýhody návrhu?
- Za výhody považujem posilnenie vzdelávania v predškolskom veku či zmenu roly učiteľa. Kontraproduktívne je zrušenie známkovania na 1. stupni a nemožnosť prepadnúť žiakov na 1. stupni. Podcenila sa tiež výchova - ciele v oblasti nápravy správania, v návrhu chýbajú ciele pre školy a chýba aj poučenie, prečo sa nedarí uskutočniť reformu školstva už dlhých 25 rokov.
Povinná školská dochádzka v iných krajinách
Maďarsko – Aj u našich južných susedov sa povinná školská dochádzka začína už v predškolskom veku. Jeden rok pred nástupom do základnej školy je povinný. Účasť na výučbe je povinná do veku 18 rokov. Pred dovŕšením 16. roku nie je možné začať odborné vzdelávanie, do tohto veku sa žiaci musia zúčastniť na všeobecnej povinnej školskej dochádzke.
Česká republika – Povinná školská dochádzka v Česku je stanovená na 9 rokov. Začína sa školským rokom po dovŕšení 6. roku dieťaťa. Realizuje sa v základnej škole, prípadne na osemročnom gymnáziu alebo viacročnom konzervatóriu. Prvý stupeň základnej školy je od 1. do 5. ročníka, druhý od 6. do 9. ročníka.
Poľsko - Vzdelávanie v Poľsku je povinné od 7 do 18 rokov. Skladá sa zo základnej školy, ktorá trvá od 7 do 13 rokov. Po nej nasleduje povinné trojročné gymnázium a stredná škola.
Rakúsko - Deti v Rakúsku musia navštevovať školu od 6. roku veku. Školské vzdelanie je povinné 9 rokov.
Nemecko - Predškolská výchova je dobrovoľná. Povinná školská výchova trvá 9 rokov a začína sa dovŕšením 6., resp. 7. roku dieťaťa, keď nastupuje do základnej školy. Prvý stupeň je tradične štvorročný. Potom sa dieťa rozhodne, na aké sekundárne vzdelávanie nastúpi.
Spojené kráľovstvo - Povinná školská dochádzka je vo veku od 5 do 16 rokov. Základná škola je vo veku od 5 do 11 rokov. Nasleduje stredné vzdelávanie od 11 do 16 rokov. Potom sa študent môže rozhodnúť, či bude pokračovať v štúdiu ďalšie 2 roky, alebo bude pracovať.
Španielsko – Povinné je základné a stredoškolské vzdelanie. Základné trvá od 6 do 12 rokov. Stredoškolské je štvorročné a nasleduje po ukončení základnej školy.
