Svoje mlčanie neprelomil ani po smrti svojho politického rivala, exprezidenta Michala Kováča († 86), ktorý počas celého života dával jeho vláde vinu za únos svojho syna. Napokon však mlčať nevydržal a rozhovor s ním zverejnil český denník MF Dnes. Na jeho chalupe ho vyspovedal redaktor Josef Hora a najzaujímavejšie pasáže z tohto rozhovoru vám ponúkame. Vladimír Mečiar v rozhovore pre MF Dnes otvorene priznáva, že únos Michala Kováča ml. z 31. augusta 1995 nebol dodnes riadne vyšetrený.
Vehementne však popiera akýkoľvek podiel na tomto zločine. „To je úplná somarina, veď sme vtedy mali pod kontrolou parlament i vládu a bola by to odo mňa veľká hlúposť, tým by som pokazil všetko, čo sme mali hotové,“ razantne sa takýmto obvineniam bráni Mečiar, ktorý vyhlásil, že dokonca bol žiadať, aby Kováča vrátili z Rakúska na Slovensko. Z chronológie únosu Michala Kováča ml. však vyplýva, že 5. septembra 1995 vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyhlásil, že zo strany vlády nie sú právne dôvody na to, aby žiadali rakúske orgány o jeho vydanie.
Akú úlohu zohrala SIS?
Podľa Mečiara nie sú dodnes žiadne dôkazy o tom, že únos bol prácou Slovenskej informačne služby (SIS). „Ale nevylučujem, že o tom niekto v SIS vedel,“ prekvapivo pripúšťa istú angažovanosť tajnej služby expremiér, ktorý neskôr ako zastupujúci prezident na celý únos a jeho aktérov vydal amnestiu. Dodnes si je istý, že konal správne. „Bolo treba to nejako ukončiť,“ povedal pre MF Dnes.
„To šialenstvo išlo do veľkých rozmerov, vyšetrovateľ všetko zastavil, v politickom boji kauza, naopak, rástla. Ďalším ľuďom sa vyhrážali smrťou. Dôkazová stránka bola nulová. Tak sme si povedali, že to všetko zastavíme voči Kováčovi i voči ostatným.“ Michal Kováč totiž ešte predtým vydal amnestiu na svojho syna v súvislosti s kauzou Technopol, pričom podľa Mečiara bol únos skutkom na zakrytie kriminality práve v tomto prípade.
Rozlúčková pieseň
V roku 1998 po voľbách Vladimír Mečiar v kresle premiéra skončil. Mnohí si dodnes pamätajú na jeho emotívnu rozlúčku na obrazovke STV, kde si so slzami v očiach zaspieval pesničku s textom: „S Pánom Bohom, idem od vás, neublížil som žiadnemu z vás...“ „Bol to taký momentálny nápad,“ spomína Mečiar. „Je to rozlúčková pieseň, ktorá sa spieva na strednom a západnom Slovensku. Redaktorka mi dala záverečné slovo, hlas sa mi triasol, bolo to veľké dojatie.“
Odkiaľ mal na Elektru?
V rozhovore nemohli obísť ani otázku, odkiaľ zobral Mečiar milióny korún na kúpu a rekonštrukciu honosnej vily Elektra v Trenčianskych Tepliciach. Bývalý predseda vlády sebaisto odpovedal, že to preverovala finančná správa a nemal najmenší problém dokázať pôvod peňazí. „Požičal mi slovenský podnikateľ žijúci vo Švajčiarsku, dal mi úrok 3 percentá v čase, keď bol úrok aj 20 percent. To som potom vyrovnal a bol pokoj,“ vysvetlil Mečiar, ktorý po odchode z verejného života čelil niekoľkým trestným stíhaniam. Nikdy však nebol z ničoho obžalovaný. Stiahol sa do ústrania. „Hľadal som priestor, kde nebudem mať pocit verejného nepriateľa. A došiel som k tomu, že to bude chalupa,“ uviedol pre MF Dnes Mečiar.
Vzťahy so susedmi
Expremiér priznáva, že ani so svojimi susedmi na chalupe nemá najvrúcnejšie vzťahy. V rozhovore dokonca prezradil, že mu niekto otrávil ovčiarske psy cudzokrajným jedom. „Ľudia ma tu poznajú, vzťahy sú rôzne. Keď ma niekto o niečo požiada, tak to urobím, ale potom sa opäť stiahnem na svoju samotu,“ priznáva Mečiar. „Raz za čas jazdím do veľkých obchodov nakúpiť. Predtým, keď ma ľudia stretávali, mali sklopené hlavy a nevraživé pohľady. Teraz sa pri mne skôr pristavujú a chcú sa porozprávať.“
Významný Slovák
Svoje miesto v dejinách Slovenska vidí Vladimír Mečiar veľmi jasne. „Pozrite sa, som Slovák, ktorý toho od 4. storočia urobil pre Slovensko najviac,“ snažil sa objektívne zhodnotiť svoje pôsobenie v politike. „A som jediný, ktorý za ten čas dokázal vytvoriť samostatný štát,“ nezabudol zdôrazniť expremiér, ktorý však vzápätí skromne dodal, že ho takéto uznanie nezaujíma a preňho je podstatnejšie, aby si ho vnúčatá vážili ako deda.
O Kotlebovi
„Pokiaľ ide o Kotlebu ako politický produkt, nie je náhoda, že vznikol na strednom Slovensku, teda v regióne s vysokou nezamestnanosťou. On je v parlamente neškodný, žiadny zákon či návrh ni- kdy nepredložil. Som prekvapený, že sa ním koalícia vôbec zaoberá. Domnievam sa, že si ho pestujú ako panáka na fackovanie, na ktorého zvalia problémy. Namiesto toho, aby ho nafackovali hneď.“ (krátené)
Mečiar v politike
1990, Minister vnútra
V januári 1990 sa na odporúčanie Alexandra Dubčeka stal neznámy právnik z Nemšovej ministrom vnútra s prístupom k spisom ŠtB. Bol mimoriadne populárny a po jarných voľbách z neho spravili premiéra Slovenska.
1992, Rozdelenie ČSFR
Vo voľbách 1992 vyhralo jeho HZDS a stal sa premiérom. Okamžite začal s Václavom Klausom riešiť rozdelenie ČSFR.
1994, Odvolaný a vzkriesený
Najprv Mečiara odvolali pre jeho autoritárske vládnutie, no v septembri po voľbách úplne ovládol politiku. V princípe bol ako premiér neobmedzeným pánom a štátne podniky privatizovali jeho kamaráti.
1998, Víťazná prehra
Pomocou masívnej kampane opozícia v roku 1998 Mečiara porazila. Voľby síce vyhral, ale ostal sám. Nepomohla mu ani Claudia Schiffer či Gerard Depardieu pri otváraní diaľnic. Nastúpila prvá Dzurindova vláda.
1999, Dvakrát neúspešne
V rokoch 1999 a 2004 kandidoval za prezidenta. V oboch prípadoch skončil druhý. Porazili ho Rudolf Schuster a potom Ivan Gašparovič, ktorého vytiahol on.
2006, Návrat s Ficom
V roku 2006 sa vrátil do veľkej politiky, keď s Ficom a so Slotom vytvorili vládu. Hral v nej však druhé husle
2010, Odchod do lesa
Za štyri roky mu Fico zobral všetkých voličov a so 4,32 % sa HZDS nedostalo do NR SR. Mečiar sa stiahol do Dolnej Poruby.
