Slovenský reprezentant si s loptou zbehol od čiary do stredu, po narážačke s Fabiánom vnikol do šestnástky a poslal ju N‘Doyovi ako na zlatom podnose.
Fanúšikovia i médiá v krajine polmesiaca nešetrili superlatívmi. „Fantastický pocit,“ prezradil Bero pre Nový Čas. „Konečne sme zlomili sériu zlých výsledkov. Som rád, že som prispel k víťazstvu. Vedel som, že N‘Doyovi musím prihrávať. Mohol som zakončovať, ale som tímový hráč.“
Odchovanec Trenčína sa bleskovo predral do základnej zostavy Trabzonu. Z ôsmich ligových duelov chýbal iba v jedinom. „Konkurencia je veľmi veľká. Obrovský rozdiel oproti Slovensku. Keď tu hráč niečo odflákne, tréner to vidí a dostáva sám seba pod tlak. Šancu som dostal, musím však ďalej tvrdo pracovať.“
S adaptáciou rodák z Ilavy problémy nemal. „Mám všetko, čo potrebujem na futbalový rozvoj,“ zdôrazňuje. „Je tu so mnou priateľka, ktorá mi pomáha. Rovnako tak Janči Ďurica. To sú ľudia, ktorým veľmi vďačím za to, ako sa mi podarilo v novom prostredí etablovať.“ Jeho susedom je práve Ďurica. „Teraz som sa u nich častejšie stravoval. Takisto sa rád pohrám s ich dcérkou Ninkou. Sadli sme si ako ľudia, čo je veľmi dôležité.“
Bero si pochvaľuje i ubytovanie. Býva v apartmáne na pláži Stredozemného mora. „Tunajší vzduch mi prospieva. I psychicky. Šum vody ma dokáže upokojiť.“ Ďurica miluje jazdu na vodnom skútri, Berovou vášňou je potápanie. „Neviem, či sa dá aj tu. Musím to zistiť na internete.“
Veľmi mu chýba ich psík Jimmy. Ostal doma. S domovom ho spájajú aj slovenské televízne kanály. Lebo z turečtiny rozumie zatiaľ len pár fráz. „Chalani, nezúfajte! Všetko sa obráti na dobré,“ odkazuje svojim exspoluhráčom z Trenčína.
