Veď nie náhodou ho aj teraz vysiela hneď niekoľko staníc. Majora stvárnil český herec Vladimír Brabec (82). Jeho pravou rukou v niekoľkých dieloch bol Emil Horváth ml.
Ako si dnes po vyše štyridsiatich rokoch spomínate na kultový kriminálny seriál 30 prípadov majora Zemana, v ktorom ste si zahrali mladého poručíka Martina Gajdoša?
V Česku existuje Klub majora Zemana, ktorý má obrovské množstvo členov. Často ma doň aj pozývajú, lebo patrím asi k posledným činným hercom z tohto seriálu, ale väčšinou musím, žiaľ, odmietnuť, keďže mám v tom čase skoro vždy predstavenie. Ostatní žijúci herci ako Láďa Brabec (82), ktorý hral majora Zemana, či Rudolf Jelínek (81) a Jan Skopeček (91) tak dodnes majú veľa fanúšikov...
Mladého esenbáka, ktorý bol pravou rukou majora Zemana, ste si zahrali ako 29-ročný mladík. Ako si vás tvorcovia vybrali?
Predchádzala tomu televízna inscenácia Americká tragédia, ktorá mala vo vtedajšom Československu obrovský úspech. Na základe toho si ma vybrali. Na konkurzy som nikdy nechodil. Dodnes musím povedať, že s väčším profesionálom, ako bol režisér Majora Zemana - Jiří Sequens, som nepracoval.
Po revolúcii si seriál vyslúžil kritiku, že bol normalizačným a dobre premysleným ideologickým projektom. Nezamrzelo vás to?
Áno, zazneli aj také názory, ale prečo ho potom od roku 1989 až dodnes reprízuje aspoň jedna televízia? Pravdepodobne asi preto, že politika sa v nejakých dieloch síce mohla objaviť, ale rovnako ako všade inde. Politika sa predsa od človeka nedá odstrihnúť a každý žije v spoločnosti, či sa už tvárime liberálne, pravicovo alebo ľavicovo. Pre mňa bolo 30 prípadov majora Zemana úžasnou hereckou školou a skúsenosťou. Vo dvoch dieloch, o ktorých viem, že stranícky „tlačili“, som akurát nehral, ostatné boli všetko autentické príbehy. Kvôli roku 1968 a Husákovej normalizácii sa v niekoľkých dieloch tvorcovia museli snažiť dokázať, že sa neudial žiadny vstup sovietskych vojsk a všetci boli za. Je to teda len o uhle pohľadu, ja sa na to pozerám ako na dobrú detektívku. A viete, hovoriť o vytváraní nepriateľov, nebezpečnom Západe či Východe a špiónoch, to sa predsa deje aj teraz. Vždy to bolo a bude! Dnes sa major Zeman predáva aj na DVD a aj taxikár sa mi nedávno prihovoril, že sa na mňa rád pozeral, keď som v tom seriáli hral.
Úctyhodné ale je, že aj napriek týmto negatívnym ohlasom socialistický seriál prerazil aj v zahraničí, nemyslíte?
Keď mal môj dnes už dospelý syn Tomáš asi päť rokov, konečne sme sa dostali do bývalej Juhoslávie. Vtedy sme na to potrebovali devízový prísľub, čiže cestovnú doložku. Prechádzali sme sa s rodinou po Šibeniku, kde som odrazu zbadal plagát s povedomým mužom. Povedal som si, že ten vyzerá presne ako ja. A predstavte si, premietali tam film Tatranské pastorále, jeden z prípadov majora Zemana, v ktorom som hral.
Nakoľko bol seriál kontrolovaný komunistami? Robili doň počas nakrúcania zásahy?
Režisér Jiří Seqens bol veľká autorita. Okrem toho, že nakrúcal filmy a učil na vysokej škole, bol straníkom, a preto mám pocit, že nikto si nedovolil jeho scenáre kritizovať a kontrolovať. To je vždy tak, že vládnuca strana sa veľmi rada priživí na niečom, čo je populárne. A major Zeman bol obľúbeným seriálom.
Za vaším seriálovým parťákom Vladimírom Brabcom sa tak už vyše štyri desaťročia ťahá tieň slávneho kriminalistu. Neprejavil z toho rozčarovanie?
Láďa bol z tej nálepky nešťastný, ale zas čo iné si v živote môže herec viac želať? Spopulárnel ako major Zeman, čo mu v jeho ďalšej kariére trošku prekážalo, ale momentálne seriál sleduje už tretia generácia divákov.
Často nakrúcate aj v susednom Česku. Kedy ste sa spolu stretli naposledy?
V roku 2008 som mal v divadle u Rudolfa Hrušínského režírovať jednu hru, do ktorej som obsadil práve Láďu Brabca. Mali sme už za sebou aj prvé skúšky, ale dostal som ťažký pruh, musel som ísť na operáciu a ako režisér som musel zložiť žezlo. Naposledy som mu písal gratuláciu k osemdesiatke.
Desať rokov po nakrúcaní majora Zemana ste mali možnosť emigrovať, ale nestalo sa tak, lebo ste v to ráno zaspali. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aké by to bolo, keby sa vám to podarilo?
Nie som retroaktívny človek a nevraciam sa do minulosti, čo ľudia často mávajú. Život je pre mňa zlomovým okamihom, keď sa treba rozhodnúť a spätne vôbec nepremýšľam. Herecké povolanie je veľmi zvláštne a len málo hercov sa presadí v zahraničí. Takisto svoje zohrala aj otázka mentality, zostal som tu a čakal som, že sa niečo zmení.
Prejdime teraz viac do súčasnosti. Za posledné roky nám odchádza jedna veľká herecká generácia, ktorú tvorili legendy ako Leopold Haverl († 79), Karol Machata († 88) či Juraj Slezáček († 73). Dokážu súčasní mladí herci nahradiť potenciál starej školy a dorásť na ich úroveň?
Treba si uvedomiť, že mladá generácia vyrástla s tou staršou, ale generácia dnešných dvadsiatnikov má aj tak úplne iné idoly. Aj dnešní herci sú veľmi talentovaní, ale ako to bude ďalej, ukáže čas. Sú to veci, ktoré sa absolútne nedajú zovšeobecňovať. Keď dnes pozeráme filmy s Vlastom Burianom, aj dnes po desaťročiach si poviem, že keby ten človek hovoril po anglicky, je to druhý Charlie Chaplin alebo Buster Keaton. No v konečnom dôsledku si myslím, že existuje a bude nová nástupná generácia hercov. Bolo by naivné myslieť si, že nie.
Mnohí herci sú v dnešných seriáloch nejakí umelí a neprirodzení. Myslíte, že to bude len časovou tiesňou výroby?
Aj keď sa rozprávame o 30 prípadoch majora Zemana, zabudli sme podotknúť, že to bola vyše trojročná práca. Každý diel sa nakrúcal ako celovečerný film a len ja som bol na natáčaní rok a pol, hoci som hral len v jedenástich dieloch. Rýchlosť, akou sa nakrúcajú dnešné seriály, chce teda mimoriadnu profesionalitu... Nie je tajomstvom, že bežne nakrúcame 26 obrazov za deň, čo sú 12-hodinové zmeny s hodinovou pauzou.
Už štvrtý rok hráte v markizáckom Búrlivom víne. Predsa len, nie je vám tam už dlho?
Dlho-nedlho, tá práca je mimoriadne pohodová a tvorí sa v pozitívnej emócii. Práve sa chystáme nakrúcať deviatu sériu.
Rovnako ako vy bola kmeňovou postavou hneď od začiatku Nela Pocisková (26), ktorá je momentálne na materskej. Nechýba vám na pľaci?
Je to veľmi milé dievča a talentovaná herečka, ktorá v seriáli určite chýba. Keby sa vrátila, bolo by to milé.
Traduje sa o vás, že veľmi málo spíte a nerád jete. Čo vás teda vlastne drží v kondícii, lebo na svoj vek vyzeráte výborne.
Od mladosti spávam tak päť hodín denne, ale je to výhoda, človek toho viac stihne. Pred pár rokmi som ešte bicykloval, ale postupne som od toho upustil. Viete, položili ste mi zlú otázku. Nie som na seba dostatočne prísny a momentálne sa tomu, ako vyzerám, veľmi nevenujem. Kedysi som v kúpeľoch skúšal fitnes, ale nedokážem bicyklovať na mieste a pozerať do steny.
Osudy ďalších hercov
Zlodej Rudla Syřiště - Ján Skopeček (91)
V Zemanovi si zahral jednu z epizódnych postáv. Skopečka ešte pred obľúbenou kriminálkou preslávil v roku 1973 seriál Tři chlapi v chalupě. Herec, ktorý si počas života zahral desiatky postáv, by si zaslúžil dôstojnú starobu. Ale keďže si počas leta nešťastnou náhodou zlomil rebro a ako vdovec sa sám o seba postarať nedokáže, previezli ho dočasne do psychiatrickej nemocnice v Bohniciach. Nepriaznivú situáciu mu možno pomôže uľahčiť o 27 rokov mladšia milenka Bohunka. S tou herec randil krátko pred tým, ako na celých 60 rokov povedal áno herečke Věre Tichánkovej. Po manželkinej smrti sa Skopeček nechal počuť, že svoju dávnu známosť by si rád vzal.
Major Jirka Hradec - Rudolf Jelínek (81)
V mladosti chcel byť telocvikárom alebo inžinierom. Nakoniec ho kroky zaviedli na pražskú DAMU a vďaka tomu diváci spoznali majora Jirku Hradca, československého Jamesa Bonda. Jelínek bol natoľko akčný, že aj najťažšie kaskadérske scény robil bez dabléra. Po smrti manželky Jarmily Hlavatej, sa v roku 2007 oženil s o 30 rokov mladšou dostihovou trénerkou Martinou Růžičkovou. K ich zoznámeniu sa viaže zaujímavý príbeh. Keď v 80. rokoch zašiel Jelínek do jazdiarne zdokonaliť svoje jazdecké schopnosti, tam po prvýkrát uvidel svoju budúcu ženu, v tom čase len 13-ročnú Martinu. Hoci ju vtedy prehliadal, keď sa mu o pár rokov ako vdovcovi ozvala, neodolal.
Major Jan Zeman - Vladimír Brabec (82)
Rodák z pražského Žižkova hrával zo začiatku najmä milovníkov. V roku 1974 ale prišla ponuka zahrať si rozvážneho kriminalistu Jána Zemana, ktorý sa vracia z koncentračného tábora a rieši jeden závažný zločin za druhým. Neželaná nálepka detektíva, ktorá prispela k tomu, že v roku 1980 získal Brabec titul zaslúžilého umelca, sa s ním ťahá dodnes. Za nakrúcanie zinkasoval honorár milión korún (40-tisíc eur), ale svoju preslávenú postavu časom znenávidel. Popri všetkých Brabcových úspechoch aj strastiach za ním po celých 62 rokov stála manželka Naďa. Tá však vlani v júni zomrela a Brabec zostal sám. Navyše ako kardiologický pacient to nemá ľahké, preto sú mu nablízku jeho deti.
