V piatok mu pomohol k bezgólovej remíze na trávniku Borussie Mönchengladbach a jeho klub sa v tabuľke usadil pred víkendom na 6. mieste. S ôsmimi inkasovanými gólmi z deviatich zápasov bol bratislavský rodák štvrtý medzi gólmanmi chytajúcimi v krajine úradujúcich majstrov sveta.
Hradecký sa narodil na Kramároch. Len týždeň po Nežnej revolúcii 1989. Otec bol volejbalista, a keď dostal ponuku do Fínska, neváhal. Zobral rodinu a odišiel na sever Európy. Aj s vtedy jednoročným synom Lukášom. K futbalu pričuchol v šiestich rokoch. „Vyskúšal som i hokej, ale viac sa mi zapáčil futbal. Začínal som ako útočník. Raz sa nám zranil brankár, tak som ho zaskočil. A už som tam ostal. Aj preto, lebo sa mi nechcelo veľmi behať,“ tvrdí večne usmievavý Hradecký.
V mládežníckych kategóriách obliekal dres TPS Turku. Potom si na šesť rokov odskočil do susedného Dánska (Esbjerg a Bröndby Kodaň). Vlani ho angažoval nemecký Frankfurt, ktorý hľadal náhradu za brankára Kevina Trappa. „Vždy bolo mojím snom hrať v bundeslige. Atmosféra na štadiónoch je každý týždeň fantastická,“ zdôrazňuje Hradecký. Tréner Niko Kovač je s jeho výkonmi spokojný. „Lukáš si zatiaľ vedie veľmi dobre,“ nešetrí Chorvát slovami chvály na adresu 187 centimetrov vysokého brankára.
Hradecký hovorí plynule po slovensky, fínsky, dánsky, anglicky i nemecky. Hoci je futbalistom, fanúšika hokeja v sebe nezaprie. Keď má čas, sedí na tribúne druholigového klubu Bad Nauheim a povzbudzuje Červených diablov. Rodnú Bratislavu navštívi minimálne raz do roka. „Mám rád toto mesto,“ netají. V čom vidí rozdiel medzi Slovenskom a Fínskom? „Na Slovensku sa s obľubou pije pivo. Vo Fínsku je to v tomto smere oveľa pokojnejšie,“ dodal Hradecký.