Slovenskí špecialisti vyvíjajú revolučnú technológiu, ktorá možno čoskoro umožní prevŕtať sa do hĺbok, o akých sa ľuďom dosiaľ ani nesnívalo. Cesta do hlbín Zeme – tak by sa dal nazvať sen, ktorý geológom nedáva spať už dlhé desaťročia. Doteraz najhlbší umelý vrt meria 12 262 m. V roku 1970 ho na polostrove Kola začali do zemskej kôry hĺbiť ruskí inžinieri a s prácami skončili v roku 1992. Cieľom bolo dostať sa až do hĺbky 15 km, ale na také niečo vtedajšie technológie nestačili. Už v 12-kilometrovej hĺbke teplota dosahovala 180 °C a o tri kilometre hlbšie by mohla byť až 300 °C. S pádom Sovietskeho zväzu zapadol aj sen o tom prevŕtať sa ešte hlbšie do zemskej kôry.
Hlboko a draho
Všetko sa začalo, keď partia ľudí, ktorá bola úspešná v IT a špeciálnej elektronike, hľadala nové výzvy. „Náhodou sme sa dostali k téme využitia opustených prieskumných vrtov na Záhorí. Pri plánovaní technologického parku sme tieto vrty chceli využiť na kúrenie – bolo by to totiž veľmi lacné a ekologické,“ vysvetľuje Igor Kočiš, zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti GA Drilling. Šokovalo ich, keď zistili, že také niečo by stálo milióny eur. „Hĺbkové vrty sú veľmi drahé. Ak sa chcete dostať k zdroju geotermálneho tepla, ktorý by dokázal vykúriť napríklad továreň, musíte kopať poriadne hlboko. A to ide aj poriadne hlboko do vrecka.“
Pri hĺbke 2 km sú teploty okolo 60 °C, čo stačí tak na vykurovanie domu. „Ale ak by ste takto chceli vyrábať elektrickú energiu, potrebujete sa dostať do hĺbok, kde by sa voda ohriala až na 200 °C,“ upozorňuje Kočiš. Preto prím vo využívaní geotermálnej energie hrajú krajiny, ktoré ležia v okolí sopiek či tektonických zlomov – sú to napríklad Island, Indonézia či oblasť okolo San Francisca. „Tam stačí navŕtať 2 - 3 km a majú energiu, ktorá dokáže robiť zázraky. Ale u nás by bolo potrebné ísť oveľa hlbšie. Dá sa povedať, že od takých 4 - 5 km každý ďalší kilometer vŕtania stojí toľko ako všetky predošlé dokopy. Neprimerané náklady sú hlavným rizikom tohto podnikania. Lákalo nás preto skúsiť nájsť technológiu, ktorá by to vyriešila. Dnešné vŕtacie technológie sú totiž viac-menej rovnaké ako pred sto rokmi. Zlepšili sa síce vrtáky, ich odolnosť, ale stále je to o tom istom,“ hovorí.
Večný zdroj
Predstavte si, že teplo, o ktorom hovoríme, sa naakumulovalo už pri vzniku Zeme a ešte tu bude niekoľko miliárd rokov. Deväťdesiatdeväť percent objemu našej planéty má teplotu nad 1 000 °C. „Prečo by sme ťažili ropu, uhlie, rúbali lesy, keď tu pod nohami máme takýto zdroj tepla a čistej energie? Otázka je, ako sa k nej dostať...“ Slováci z GA Drilling však na to prišli.
„Sme vo fáze intenzívneho vývoja a na začiatku testovania, za sedem rokov sa na tomto projekte preinvestovalo asi 20 miliónov eur zo súkromných zdrojov, od investorov aj z európskych grantov,“ hovorí Kočiš. Práve z dôvodu financií na vývoj sa už nesústreďujú iba na geotermálne vrty, ale preorientovali sa na vývoj vŕtania pre ťažobné spoločnosti. Nejde len o hĺbenie vrtov, ale aj o ich údržbu a zatváranie, čo je drahé. „Vyvinuli sme technológiu, ktorá dokáže prejsť hocijakým materiálom. Teplotám plazmy, ktorá dosahuje 5 000 – 15 000 °C ako na povrchu Slnka, neodolá žiaden materiál a začne sa rozpadať alebo taviť.“
Kočiš tvrdí, že slovenský projekt nie je len o jednom vynáleze, ale majú doteraz registrovaných alebo podaných už 12 patentov. Plazmu zariadenie vyrába tak, že cez elektrický oblúk prúdi vodná para. „Zjednodušene povedané, keď sa zohreje na určitú teplotu, vzniká tam úplný chaos a voda sa dostáva do štvrtého skupenstva – vzniká z nej plazma,“ objasňuje.
Čo plazma dokáže, skúšajú teraz vo svojich laboratóriách na okraji Bratislavy. O dva roky je už naplánované ostré testovanie v spolupráci s veľkou ťažobnou firmou vo Veľkej Británii. „Medzi členmi našej poradnej rady máme dokonca človeka, ktorý bol pri tom vrte na polostrove Kola. Na najhlbšom vrte sveta si robil doktorát... Naším prvoradým cieľom nie je dostať sa hlbšie ako Rusi, ale s našou technológiou bude také niečo možné a odomkneme tým energiu Zeme pre potreby ľudstva,“ uzatvára Kočiš.
