Ako sa máte takto na prahu ďalšej životnej dekády?
Nechcem vnímať úplne ten čas, pretože každý máme nejaké iné biologické hodiny. Skôr by som povedal, že kalendár mi začína pripomínať okolie.
A čo si k tej sedemdesiatke želáte? Môžete hocičo.
Je toho veľa. Samozrejme, na prvom mieste zdravie. A aby v našej spoločnosti boli ľudia šťastní a nech je viac toho pozitívneho.
Medzičasom ste sa trochu zreparovali - vymenili vám oba bedrové kĺby. Zišlo by sa ešte niečo opraviť?
(smiech) V rámci možností som spokojný. No keďže mám doma dvoch lekárov - manželku a syna - zaujíma ma, keď hovoria o nejakých novinkách z oblasti medicíny. Je neuveriteľné, ako sa posúva, veď pred 30 - 40 rokmi kĺby nemenili. Prajem tej ďalšej generácii, aby jej v tomto smere bolo dopriate ešte viac.
Chystáte veľké oslavy?
Nie. Ja som typ, ktorý sa snaží držať pri zemi. Oslávime to v rámci rodiny a v divadle po predstavení bude niečo menšie. Potom ešte mám partiu chlapcov, s ktorými som vyrastal na Tabakovej ulici v Bratislave. S nimi sa stále stretávam a s nimi budem tiež oslavovať. Je zaujímavé, ako si vždy niekto na niečo z detstva spomenie, čo si tí druhí nepamätajú.
