Parížska dohoda vstupuje do platnosti 30 dní po tom, ako ju Európsky parlament (EP) začiatkom októbra ratifikoval, a len niekoľko dní pred klimatickou konferenciou OSN v marockom Marrákeši (7.-18.11.). Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý bol v mene EÚ pri záverečnom podpise dohody, upozornil, že "je neuveriteľné", že sa svetu podarilo dosiahnuť dohodu, ktorá len rok od svojho uzavretia vstupuje do platnosti.
"V priebehu jedného roku došlo k vykonaniu procedurálnych krokov, ktoré inokedy trvajú aj niekoľko rokov. Po neúspechu Protokolu z Kjóta alebo konferencie OSN v Kodani je to výrazný úspech, ktorý predznamenáva obrat aj v globálnej politike o klimatických zmenách," skonštatoval slovenský eurokomisár. Podľa jeho slov je dnes viac ako inokedy zrejmé, že uhlíkové emisie a znečistenie ovzdušia sa stávajú prioritou všetkých národných, regionálnych i lokálnych stratégií. Dodal, že hospodársky rast je možný aj vtedy, keď budeme znižovať emisie a vykonávať opatrenia na naplnenie energetických a klimatických cieľov v oblasti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
"Rád by som vyzdvihol úlohu slovenského predsedníctva v Rade EÚ, pretože práve ono koncom septembra rozhodlo o zvolaní mimoriadnej Rady ministrov pre životné prostredie, aby sa urobilo všetko potrebné pre ratifikáciu Parížskej dohody. Ministrovi Lászlóvi Sólymosovi sa podarilo úspešne doviesť negociácie do úspešného konca. Je to veľký diplomatický úspech pre Slovensko," upozornil Šefčovič. Konferencia v Marrákeši je zameraná na implementáciu Parížskej dohody, ktorá zostáva otvorená na ratifikáciu pre ďalšie krajiny sveta. EÚ bude na konferencii v Maroku zastupovať eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Caňete. Podľa jeho slov je Parížska dohoda "úspechom pre celú planétu", a preto treba udržať túto mimoriadnu dynamiku a získať podporu ďalších krajín pre jej ratifikáciu.
EÚ očakáva od podujatia v Marrákeši pokrok v kľúčových prvkoch dohody z Paríža, vrátane prístupu k financiám pre rozvojové krajiny a rozvoja a posilnenia procesov v rozvojových krajinách, aby si mohli splniť svoje národné klimatické plány.
Únia a jej členské štáty sú najväčšími finančnými prispievateľmi v rozvojových krajinách v oblasti klimatických zmien. Spoločne poskytujú asi tretinu verejných finančných prostriedkov určených na boj proti zmene klímy.