Musíme dúfať, že Trump nesplní všetky sľuby, ktoré mu pomohli vyhrať tieto voľby. Pre TASR to uviedla Erika Harrisová, profesorka politológie na britskej univerzite v Liverpoole.
"Vyjadril sa, že bude "brexit prezidentom". To znamená, že bude uplatňovať izoláciu v zahraničnej politike s tým, že "prvou zo všetkých by mala byť Amerika". Čo sa týka Británie, Trump podporoval brexit v tej najpopulistickejšej podobe, čo znamená "tvrdý brexit" a jeho výhra túto pozíciu posilní," upozornila Harrisová.
Zároveň dodáva, že Trumpova výhra je zároveň výhrou aj pre ruského prezidenta Vladimíra Putina. "Trump sľúbil, že Amerika nebude vystupovať ako policajt sveta. Oslabená EÚ a izolujúca sa Amerika, nie je ideálnou kombináciou ani pre východnú Európu. Je skôr výhrou pre populistov a dezinformovanie," konštatovala.
Program novozvoleného prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa v oblasti obrany a bezpečnosti nie je zlý. Otázkou je, do akej miery ho bude realizovať a aké vzťahy nastaví medzi USA a Európou a medzi USA a Ruskou federáciou. V reakcii na výsledky prezidentských volieb v USA to uviedol riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI) Jaroslav Naď.
"Veľmi rozlišujme, čo je v programe, ktorý mal napísaný a čo je v jeho rétorických vystúpeniach, v jeho prejavoch, ktoré boli naozaj veľmi výrazne populistické a v mnohých prípadoch až extrémistické, kde zneužíval aj tému obrany a bezpečnosti, geopolitiky a medzinárodných vzťahov, čo mu zazlievam veľmi výrazne," uviedol Naď. Zdôraznil však, že vo svojom programe mal Trump posilnenie ozbrojených síl, zvýšenie rozpočtu na obranu či posilnenie niektorých vojenských spôsobilostí vrátane námorníctva.
Súčasťou jeho predvolebného programu bolo aj to, aby európska časť NATO začala výraznejšie navyšovať finančné prostriedky na obranu. "USA dnes naozaj 75 percent výdavkov NATO na obranu kryjú zo svojho rozpočtu a to je neudržateľné. Ten pomer by mal byť 50:50. Päťdesiat USA a Kanada a 50 ostatní," vysvetlil Naď. Podľa jeho ďalších slov je úplne jedno, či sa prezidentom stal Trump, alebo by na jeho mieste bola Hillary Clintonová. "Obaja by zásadným spôsobom tlačili na Európu, aby bola v tomto zodpovednejšia a investovala oveľa viac," doplnil analytik.
Naď očakáva, že vo vzťahu USA – Rusko sa bude opakovať scenár ako pri predchádzajúcich amerických prezidentoch. Georg W. Bush aj Barack Obama mali na začiatku pozitívny postoj k Rusku a prezidentovi Vladimirovi Putinovi. "Nakoniec po pár rokoch zistili, že takáto politika nefunguje a začali byť tvrdší. Ja očakávam presne ten istý scenár aj v prípade Trumpa," dodal Naď.