Prezident Andrej Kiska totiž právnu normu vetoval ako celok s odôvodnením, že môže byť neprimeraným tlakom väčšiny. Tento postup znamená, že v novele už nemožno vykonávať žiadne zmeny a parlament ju buď minimálne 76 hlasmi schváli v pôvodnom znení, alebo právna norma neprejde. "Prezident považuje otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna Národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Zároveň však pochybuje, či je možné efektívne nariadiť prostredníctvom zákona to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov," uviedla Kancelária prezidenta SR.
Hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona zároveň upozorňuje, že postup, aký zvolili predkladatelia novely pred a počas jej prijímania, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. A teda aj zásahom do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu.
Kiska je zároveň presvedčený, že súčasná právna úprava obsahuje dostatočné mechanizmy na zabezpečenie efektívneho fungovania národnej rady a že schválená novela pripúšťa už šikanózne riadenie schôdzí pléna parlamentu. Prezident vo svojom rozhodnutí poukazuje aj na legislatívno-technické nedostatky schválenej novely vrátane nejednoznačnosti terminológie. Napríklad pri opakovanom hlasovaní o procedurálnom návrhu v tej istej veci, pri prerokúvaní návrhu uchádzačov o miesta kandidátov na sudcov Ústavného súdu v ústavnoprávnom výbore parlamentu.
Novela rokovacieho poriadku mala zabezpečiť, aby transparenty, letáky aj zvukovo-obrazové prezentácie zmizli z rokovacej sály. Poslanci, podpredsedovia parlamentu a ministri majú mať na svoje vystúpenia k návrhom obmedzený čas, prezident SR, predseda NR SR a premiér nie. Šéf parlamentu má dostať právo iniciovať disciplinárne konanie voči "neposlušným" poslancom.
