Líder slávnej kapely Kmeťoband napriek tomu celý život nosí vo svojom srdci hlbokú jazvu, o ktorej doteraz nikomu nepovedal. Exkluzívne pre Nový Čas priznal, že pred desiatkami rokov prišiel o svojho milovaného brata Zdenka! Vtedy šesťročný chlapček zmizol bez stopy z dvora, kde sa hral spolu so známym muzikantom. Dávna udalosť, ktorú sa nikdy nepodarilo objasniť, navždy poznačila celý hudobný klan! Nádej však pre rodinu zomiera posledná.
Okamžite nasledovala pátracia akcia. „Otec bol policajtom a s kolegami prečesal celú Bratislavu. Zúfalá mama ho takisto všade hľadala. Bez výsledku dopadlo aj celoštátne pátranie,“ dodal hudobník, ktorý o traumatizujúcom zážitku doteraz nikomu nepovedal.
Chlapčeka už, žiaľ, nikto nikdy nevidel. „Polícia preverovala viaceré varianty. Napríklad, že ho zrazilo auto a vodič jeho telíčko odviezol. Pád do Dunaja nebol pravdepodobný, ale ktovie,“ zamýšľa sa líder Kmeťobandu a vyslovuje verziu vtedajšej horúcej stopy. „V bytovke s nami bývali ľudia, ktorí Zdenkovi často dávali cukríky. Potom náhle odišli do Izraela. V tom čase brat zmizol. Takže cukríkmi ho mohli podplácať a pripravovať si ho. Možno ho uniesli oni,“ šokuje Igor.
Rodina nezabudla
Neobjasnené zmiznutie Zdenka navždy poznačilo každého člena rodiny. Napriek tomu, že od osudnej udalosti uplynulo už päťdesiat rokov, nezostalo len pri spomienkach na neho. „S bratom sme pred pár rokmi na základe bratovej dobovej fotky chceli dať v Kanade zhotoviť obrázok, ako by asi vyzeral dnes,“ prezradil Kmeťo. Robili to najmä pre svoju mamu, ktorá stratu jedného zo svojich detí nikdy neprekonala. „Aj sa preto liečila a jej posledné slová, keď umierala, zneli: ‚Nájdite Zdenka, on žije,‘“ dodal zarmútený muzikant. Plamienok nádeje tak navždy horí v srdciach známeho klanu, hoci krutý osud to pred vyše polstoročím zrejme zariadil inak...
Pátranie je už nemožné...
Milan Žitný, bezpečnostný analytik
Obávam sa, že je to absolútne nemožné, aby sa osobu po toľkých rokoch podarilo nájsť. S takým časovým odstupom je to zložité a dovolím si tvrdiť, že beznádejné. Vyšetrovatelia by sa nemali čoho chytiť, prípadne by nemali informáciu, ako ďaleko a kam mohlo vtedy prejsť šesťročné dieťa. Premávka v tom čase a na tom mieste prakticky nebola a možnosť únosu je tiež na uváženie, pretože v 60. rokoch boli hranice uzavreté a nebolo jednoduché len tak vycestovať.
