Strana Most–Híd zostáva stabilnou, stredopravou občianskou stranou, ktorá bude naďalej vystupovať proti prejavom fašizmu, extrémizmu, xenofóbie, rasizmu i bezbrehého populizmu. Po deviatom sneme strany v Nových Zámkoch to skonštatoval predseda strany Béla Bugár.
„Rýchle riešenia na ťažké otázky, pomenovanie lokálneho zla, krajné riešenia, útoky na slabších a menších a bezbrehý, skutočne bezbrehý populizmus. Musíme sa zamyslieť nad tým, ako je možné, že rôzni kandidáti víťazia naprieč svetom vďaka týmto postupom, čo robíme zle, čo je príčinou toho, že ľudia veria politikom – mesiášom, ako je možné, že vulgárna a krájateľná nenávisť v kampaniach víťazí.“
Po dvoch rokoch od posledného snemu hodnotili predstavitelia strany aj uplynulé obdobie z pohľadu plnenia politických cieľov a plnenia programu. Jedným z hlavných bodov programu bolo stanovenie konkrétnych cieľov strany na nasledujúce obdobie a to prijatím strategického programového dokumentu. Tento dokument podrobne rozpracováva tri priority strany na ďalšie troj- až štvorročné obdobie – právny štát a vymožiteľnosť práva, rozvinuté regióny, ochrana menšín a občianske práva. Každá z priorít má prideleného svojho garanta, ktorým je jeden z podpredsedov strany. Za prioritu právny štát a vymožiteľnosť práva zodpovedá Lucia Žitňanská, za prioritu rozvinuté regióny László Sólymos a za prioritu ochrana menšín a občianske práva Ábel Ravasz.
Práve Ravasza zvolili účastníci snemu za štvrtého podpredsedu strany. Na uvoľnenú pozíciu podpredsedu, keď po parlamentných voľbách poslanec Národnej rady SR Zsolt Simon odišiel zo strany pre nesúhlas s jej vstupom do vládnej koalície so stranou Smer-SD a SNS, ho navrhol predseda strany. „Bolo logickým krokom, že som na uvoľnenú pozíciu navrhol práve Ábela Ravasza, ktorý sa prierezovo venuje občianskym a menšinovým otázkam,“ zdôvodnil svoj výber Bugár.
Počas snemu predseda strany Most–Híd zhodnotil aj parlamentné voľby, pričom vyjadril nespokojnosť s dosiahnutými výsledkami. Podľa jeho slov bola celá predvolebná kampaň postavená na hlavu, pravicové strany bojovali medzi sebou a postupne sa vytláčali z ringu. „Dve súčasné opozičné strany, ktoré boli vtedy tiež v opozícii, s nami bojovali tým spôsobom, že nám škodili. Prieskum verejnej mienky dva týždne pred voľbami ukazoval, že opozičné strany SaS, OĽANO-NOVA, KDH, #Sieť a Most–Híd majú približne 40,8 percenta. Po voľbách získali 40,3 percenta, teda takmer tie isté percentá. Ale KDH sa do parlamentu nedostalo, od #Siete zobrali obrovské množstvo hlasov a škodili aj nám. Preferencie ukazovali, že sme mohli získať cez osem percent, získali sme 6,5 percenta,“ zhodnotil Bugár.
V súčasnosti podľa jeho slov, napriek útokom bezprostredne po voľbách a následne po vstupe strany do vlády, preferencie strany pomaly rastú. „Je dôležité, že sme po tých enormných útokoch neklesli, že strana bola zastabilizovaná.“ Podľa Bugára vstúpil Most–Híd do jedinej možnej vlády, ktorá z výsledkov volieb mohla vzniknúť. Súčasná vládna koalícia, nech už je akokoľvek nezvyčajná, pracuje efektívne, dohody prijíma pomerne rýchlo a dodržiava ich, tvrdí Bugár.
„Môžem porovnávať, som vo štvrtej vládnej koalícii. To, na čom sa dohodneme v tejto koalícii, to platí pre všetkých. V predchádzajúcich koalíciách to fungovalo tak, že aj keď sme sa dohodli na úrovni vlády, v parlamente sa vždy snažili koaliční poslanci čo najviac z toho zobrať. Rokovali sme na koaličných rokovaniach šesť hodín, na druhý deň sme hlasovali a potom s úžasom zistili, že sme zabili šesť hodín a aj tak to neplatí. Teraz všetky dohody platia a pre mňa je to satisfakcia. Naše priority neboli nikdy doteraz prijaté v takom rozsahu, ako teraz v tejto vládnej koalícii. Nemáme na všetko rovnaký názor, no uplatňuje sa princíp kompromisov a nebúcha sa ostentatívne dverami,“ povedal Bugár.
