Lenže nie všetci historici vnímajú grófa Beňovského tak jednoznačne. Dokonca sa v hlavnom meste rozpútala hádka o to, či má po ňom Bratislava pomenovať nejakú ulicu alebo nie. Životné osudy Mórica Beňovského skúma aj historik Patrik Kunec z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ako vidí jeho osobnosť? A čím sa zapísal do histórie? Panovanie na Madagaskare nebola jediná vec, ktorou sa rodák z Vrbového zapísal do dejín. Skutočný život Mórica Beňovského bol natoľko farbistý, že pridávať k nemu niečo navyše by bolo aj na škodu. Veď si pripomeňme, čo tento rodák z Vrbového (okr. Piešťany) za necelých 40 rokov svojho života dokázal.
Svetobežník
Kariéru začal ako dôstojník rakúskej armády, neskôr v radoch poľských vojsk bojoval proti Rusom, tí ho uväznili a poslali do vyhnanstva na Kamčatku, odtiaľ utiekol a plavil sa v severnom Tichom oceáne ešte o sedem rokov skôr ako slávny moreplavec James Cook... Poznal sa s francúzskym kráľom Ľudovítom XV., s prvým americkým prezidentom Georgeom Washingtonom aj s najväčším európskym sukničkárom Casanovom. A v neposlednom rade sa stal „kráľom Madagaskaru“, kde ho nakoniec aj zabili.
Nesmrteľnosť Beňovskému zabezpečili jeho vlastné memoáre, ktoré sa stali inšpiráciou pre ďalšie diela. V našich končinách romantický obraz hrdinu utvrdili spisovatelia Mór Jókai a Jožo Nižnánsky a už spomínaný televízny seriál z roku 1975.
Názov ako pocta
Dodnes Beňovského na Madagaskare vnímajú ako významnú osobnosť, pomenovaná je tam po ňom aj ulica. Ulicu má aj v rodnom Vrbovom. Skupina nadšencov sa už dlhší čas usiluje, aby po Beňovskom bolo „niečo“ pomenované aj v Bratislave. Najprv sa hovorilo o moste, teraz sa spomína časť dunajského nábrežia či námestie.
„Chceme skrátka Beňovského rehabilitovať v roku, keď si pripomíname viacero jubileí – 270 rokov od jeho narodenia, 230. výročie smrti a 240 rokov odvtedy, čo sa stal veľkokráľom na Madagaskare,“ vysvetľuje Miroslav Musil, ktorý skúma osudy nášho slávneho rodáka už vyše dve desaťročia. Snahy nadšencov však narazili na odpor niektorých odborníkov.
Naozaj Slovák?
Na čelo kritikov sa postavil historik Štefan Holčík. Spochybnil fakt, či Beňovský vôbec bol Slovák. „Jeho priezvisko je síce slovanské, ale to nehovorí nič o skutočnej etnicite nositeľa. Môže byť aj sliezskeho, moravského, českého či poľského pôvodu,“ napísal Holčík v Bratislavských novinách.
Musil oponuje. „Keď písal francúzskemu kráľovi či ministrom, tak predsa nemohol napísať – slovenský šľachtic, to by nikoho nezaujímalo. Preto písal, že je uhorský šľachtic...,“ tvrdí a pokračuje: „Keby sme to mali stavať takto, tak aj Štefánik sa na Slovensku ohrial iba chvíľku...“
Kráľ Madagaskaru
Kritike sa nevyhol ani samotný odkaz Beňovského. Ako to bolo vlastne s tým „kráľom Madagaskaru“?
Na ostrov pri pobreží Afriky Beňovského vyslal francúzsky kráľ Ľudovít XV., aby tam zastupoval záujmy Francúzska. „Na ostrove boli desiatky malých kráľovstiev, ale Beňovskému sa podarilo spojiť niekoľko kráľovstiev, ktoré sa zomkli okolo neho a zvolili si ho za veľkokráľa. Bolo to v severnej časti ostrova, ktorá bola najľudnatejšia,“ vysvetľuje Musil, ktorý sa v roku 1996 spolu s cestovateľom Františkom Kelem vydal po stopách Beňovského až priamo na Madagaskar.
Francúzi neskôr Beňovského povýšili na generála a priznali mu doživotný dôchodok. Lenže jeho plány vybudovať si na ostrove vlastnú ríšu a skončiť s obchodom s otrokmi prekážali Francúzom. Preto v roku 1786 podnikli na ostrov výpravu, zaútočili na Beňovského pevnosť a on v boji padol. Musil s Kelem hľadali na Madagaskare jeho hrob. „Nakoniec sme ho nenašli, dalo sa čakať, že ak aj nejaký bol a bol v ňom pochovaný kráľ, tak ho dávno vyrabovali...“
Násilník?
Historik Holčík pôsobenie rodáka z Vrbového na africkom ostrove nevidí tak idylicky. „Podarilo sa mu presvedčiť kráľovského ministra, že pomôže založiť na Madagaskare (kde sa zastavil na dva dni v roku 1772) francúzsku kolóniu. Sám sa ponúkol za jej šéfa. Z uhorského bitkára, krivoprísažníka a niekoľkonásobného vraha sa stal francúzsky kolonizátor! To je kariéra!“ uviedol v článku. „Móric Beňovský nie je ani z hľadiska slovenskej histórie, ani z hľadiska histórie nášho mesta nijakou kladnou osobnosťou, podľa ktorej by malo byť pomenované verejné priestranstvo,“ tvrdí historik.
List Bratislavčanom
Na jeho odsudzujúce slová reagovala priamo z USA Estera Mlch, ktorá je Beňovského potomkom a zároveň predsedníčkou Českého a Slovenského združenia v Bostone. Holčíka vyzvala, aby sa jej rodine verejne ospravedlnil.
V liste, ktorý poslala aj všetkým poslancom bratislavského Starého Mesta, uviedla: „Až cez Atlantický oceán sa k nám dostalo Vaše negatívne, dehonestujúce hádzanie špiny na nášho pra-prastarého otca. Pravdupovediac, nevedeli sme o podanom návrhu na Námestie Mórica Beňovského v Bratislave. Nevzišlo to od pokrvných potomkov Mórica Beňovského, ale Váš prístup, negativita, prekrúcanie historických faktov ma zaráža. Prekvapuje ma aj to, že sa považujete za historika ‚na všetky historické obdobia‘ a vyberáte state, ktoré si prispôsobujete Vášmu názoru a pohľadu a snažíte sa tým zastrašiť aj ďalších poslancov k hlasovaniu.“ Estera Mlch zároveň podporila myšlienku, aby hlavné mesto vzdalo jej predkovi poctu, akú si zaslúži.
Keď sa písali dejiny
- Pre rakúskeho cisára Jozefa II. vypracoval veľkolepý projekt vodnej cesty, ktorá by spájala Viedeň a Bratislavu až s Jadranským morom.
- Tiež sa chcel zapojiť do americkej revolúcie a budúcemu prvému prezidentovi USA Georgeovi Washingtonovi ponúkol projekt légie zverbovanej v Európe, ktorej by sa stal generálom. Washington projekt odobril, ale nakoniec to padlo, lebo už bol dohodnutý mier s Angličanmi.
Historik Patrik Kunec: Beňovského život bol bestseller
Životné osudy Mórica Beňovského skúma aj historik Patrik Kunec z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ako vidí jeho osobnosť? A čím sa zapísal do histórie?
Zaslúži si podľa vás Beňovský ulicu alebo námestie v hlavnom meste?
Osobne nevidím na aktivite Združenia Mórica Beňovského, ktoré propaguje osobnosť a osudy nášho dobrodruha, nič zlé – významné historické osobnosti je vhodné pripomínať si aj pomenovaním ulíc a námestí. Po Beňovskom je už síce pomenovaná hlavná ulica v jeho rodnom meste Vrbovom, ale ulicu s jeho menom môžete nájsť aj v Budapešti. Prečo by teda nemohla byť aj v Bratislave? Ako náš jediný moreplavec a zároveň ako autor memoárov, ktoré boli na prelome 18. a 19. storočia dobovým bestsellerom, by vari mohol mať po sebe pomenované aj námestie v Bratislave.
Jeho osobnosť poznáme najmä vďaka seriálu a beletrii. Vykreslený je ako dobrodruh, ktorý precestoval svet, a kráľ Madagaskaru. Zodpovedá tento romantický obraz pravde?
Áno, osobnosť Mórica Beňovského je v radoch širokej verejnosti známa najmä vďaka seriálu Vivat Beňovský!, ktorý vznikol na podklade dobrodružného románu Joža Nižnánskeho. Román i televízny seriál sú len voľne postavené na reálnych udalostiach z Beňovského života, ale početné udalosti a zápletky si Nižnánsky vymyslel. Navyše, o mnohých Beňovského činoch ani kniha, ani seriál nehovoria vôbec nič. Samozrejme, jeho život bol veľmi dobrodružný a plný zvratov, ale to bolo v 18. storočí častým javom, najmä u ľudí, ktorí sa rozhodli opustiť domovinu a hľadať šťastie v cudzine. Dnes sa nám javia Beňovského osudy ako romantické, ale v podstate sa len snažil presadiť vo veľmi konkurenčnom svete a najmä zabezpečiť svoju rodinu.
Je možné, že by bol naozaj taký všadebol a poznal ľudí od Casanovu až po Washingtona?
Beňovský je pozoruhodný najmä preto, že za svoj relatívne krátky život - zomrel ani nie 40-ročný, stihol pobudnúť kratší alebo dlhší čas na štyroch kontinentoch (Európa, Ázia, Afrika, Severná Amerika). V roku 1782 sa snažil dostať aj do radov americkej armády, a keď ho odmietli, navrhol Kongresu vytvorenie cudzineckej légie pod jeho velením. Tento projekt odovzdal osobne Georgeovi Washingtonovi v Newburghu, ktorý sa o ňom vyjadril viac-menej pozitívne, ale Kongres Beňovského projekt napokon neschválil pre ukončenie pozemných bojov. Beňovský sa ešte v Paríži často stretával aj s americkým vyslancom Benjaminom Franklinom, s ktorým dokonca hrával šachy. Tiež je pravda, že v roku 1783 sa Beňovský náhodne stretol aj s benátskym dobrodruhom Giacomom Casanovom. Snažil sa ho presvedčiť, aby sa s ním vybral na Madagaskar...
Vedú sa spory o tom, či bol alebo nebol Slovák, alebo či sa tak cítil. Čo tvrdia historické pramene?
Beňovský bol príslušníkom šľachty a žil v období, keď sa šľachtici žijúci na Slovensku väčšmi stotožňovali s Uhorským kráľovstvom, ktorého bolo Slovensko súčasťou, ako s konkrétnou národnosťou. Samotný koncept slovenskej národnej identity sa vyvíja, aj to len v prípade vzdelancov, až v priebehu 19. storočia. Beňovský sa teda pokladal za Uhra, za obyvateľa Uhorského kráľovstva. V prameňoch, ktoré napísal on sám, nie je nikde zmienka, že by sa hlásil k slovenskému etniku. Existuje však zápis v zozname študentov svätojurského piaristického gymnázia, kde je uvedený ako „praenobilis Slavus“, teda vznešený Slovák. Z tejto jednej zmienky však nemožno vyvodzovať záver, že sa Beňovský sám vyhlásil za Slováka, že sa cítil Slovákom. Historicky správne je označovať ho za uhorského šľachtica narodeného na území Slovenska. V podstate tým, že sa narodil a žil na Slovensku, patrí do panteónu našich historických postáv.
