A nielen to, rozhodol sa s rodinou žiť v americkom St. Louis, kde zažil najkrajšie časy. Na hokejovom dôchodku sa však dlho neohrial. Denníku Nový Čas prezradil, aká nová práca ho nedávno zlákala!
Posledné dve sezóny ste si obliekali dres Popradu, ale v tomto ročníku vás už na ľade nevidno. Čo je s vami?
- Je koniec. V lete som ukončil hráčsku kariéru. Nebolo to vôbec náhle rozhodnutie, už počas minulej sezóny som mal jasno, že po konci ročníka skončím.
Vy ste nielenže ukončili kariéru, ale odcestovali aj zo Slovenska...
- Áno. Žijeme s rodinou v St. Louis, manželka Natasha odtiaľto aj pochádza. My sme tu trávili každé leto a teraz sme sa rozhodli, že tu zatiaľ ostaneme. Manželka si tu našla robotu, deti sme dali do školy a už aj ja mám robotu. Žijeme si taký normálny život.
Keď ráno vstávate, nechýba vám vôňa smradľavých rukavíc...
- (Smiech) Keď mám pravdu povedať, tak tréningy či zápasy mi nechýbajú. Ale spomínal som, že som si našiel robotu a tá sa týka opäť hokeja. Takže na dôchodku som dlho neostal.
Čo vlastne robíte?
- Stal som sa trénerom tímu do 18 rokov St. Louis, navyše trénujem aj môjho syna Dominika, ktorý hrá za výber 12- tky. Mohol by som hrávať hokej za bývalých hráčov, ale zatiaľ nie, potrebujem taký psychický oddych.
Ponuku trénovať mládež v St. Louis ste dostali ešte počas pôsobenia v Poprade?
- Nie. Až keď som v lete prišiel do St. Louis. Ľudia z klubu postupne zistili, že som sa vrátil a skončil s hokejom, tak ma oslovili. Mňa to začalo veľmi baviť, chcel som to aj robiť, takže nebol problém sa rozhodnúť.
Ľutujete niečo počas kariéry?
- Za tých 20 rokov som zažil naozaj bohatú kariéru. Neľutujem nič, možno by som niečo zmenil, ale som spokojný, kam som to dotiahol. Skúsenosti, ktoré som získal, sú na nezaplatenie a snažím sa to teraz zúročiť v pozícii trénera.
Dres St. Louis oblieka syn Petra Šťastného – Paul. Stretávate sa na štadióne?
- Občas sa stretneme, ale Peter veľmi na zápasy nechodí.
