Zdanlivo železný režim sa zrútil ako domček z karát a odstavil od moci desiatky papalášov. Do ústrania však neodchádzali s prázdnymi rukami a z mnohých sa akoby mávnutím čarovného prútika stali šikovní podnikatelia. Ako si dnes žijú bývalé politické špičky Jakeš, Lorenc či Colotka? Majú sa lepšie ako Kňažko či Gál, ktorí boli tribúnmi Nežnej revolúcie.
Slovensko je jeden šík, Kňažko je náš Jánošík. Tieto heslá zostanú navždy spojené s jednou z najpokojnejších revolúcií v histórii, Nežnou revolúciou v Československu. Už zajtra si pripomenieme jej 27. výročie. Hybnou silou prevratu boli študenti, ktorí najskôr v Prahe a neskôr aj v Bratislave zorganizovali takzvaný okupačný štrajk.
"Všade vládli revolučné nálady, len u nás to vyzeralo ako uprostred najspokojnejšieho socializmu. Ľudia potrebovali zmenu,“ hovorí jeden z lídrov študentských protestov v Bratislave Miloš Lauko. Spomína, ako ich v budove VŠMU bez prestávky sledovali príslušníci ŠtB. „Vonku snežilo, bola zima, prišlo nám ich ľúto, tak sme im doniesli aspoň teplý čaj,“ spomína Lauko na revolučné dni. Neskôr študentov vystriedali disidenti a nastupujúci politici. Protesty boli úspešné, komunistický režim nakoniec padol. To však bola zlá správa pre ľudí, ktorí so Štátnou bezpečnosťou spolupracovali.
Hľadajú svoje mená v spisoch
Po páde režimu sa začali ľudia zaujímať o to, kto z ich okolia spolupracoval s vládnou mocou. Spisy ŠtB sú dnes bádateľom prístupné v Ústave pamäti národa. „Za 13 rokov existencie prijal ústav 10 603 žiadostí o sprístupnenie dokumentov po bývalých bezpečnostných zložkách. Sprístupnených a vydaných bolo 230 287 strán kópií dokumentov 2 272 žiadateľom,“ povedal pre Nový Čas hovorca ÚPN Peter Juščák.
O funcionárčení napísal knihu
Peter Colotka (91), predseda vlády SSR
Tento vyštudovaný právnik bol takmer 20 rokov predsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky (SSR). V časoch Nežnej revolúcie pôsobil ako veľvyslanec vo Francúzsku, v roku 1990 ho však odvolali. Hoci čelil po prevrate viacerým obvineniam, k jeho odsúdeniu nikdy nedošlo.
Na staré kolená sa dal na spisovateľskú dráhu a napísal knihu Vo víre času, ktorá mapuje jeho funkcionárske pôsobenie. Dnes žije tento najdlhšie slúžiaci slovenský premiér v ústraní v hlavnom meste Slovenska.
Ulovili ho finanční žraloci
Alojz Lorenc (77), náčelník Štátnej bezpečnosti
V roku 1970 nastúpil do Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a bol zároveň aj jej posledným šéfom. Pracoval aj vo Zvláštnej správe federálneho ministerstva vnútra, ktorá sa okrem iného zaoberala kryptografickým výskumom a vývojom šifrovacích technológií, či ako námestník ministra vnútra. V čase Nežnej revolúcie vydal pokyn, aby tajná služba nezasahovala do vývoja situácie v Československu.
V roku 2002 ho na Slovensku odsúdili za zneužitie právomocí verejného činiteľa a dostal 15-mesačnú podmienku. Po revolúcii pracoval aj pre finančnú skupinu Penta, kde sa podľa jeho slov venoval vypracovávaniu analýz súvisiacich s bezpečnostnými rizikami. Dôchodok trávi v Bratislave, kde býva v byte v centre mesta.
Žije v byte za 266 000 €
Miloš Jakeš (94), generálny tajomník ÚV KSČ
Od roku 1987 do roku 1989 bol generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ), čo bol najvyšší post v straníckej hierarchii. Po Nežnej revolúcii sa z vysokej politiky stiahol, no rozhodne netrpel núdzou. Po revolúci si užíval sladké ničnerobenie vo svojej luxusnej vile v pražskej štvrti Hanspaulka, ktorú si zadovážil ešte v roku 1972. V roku 2010 ju prepísal na svojich dvoch synov, ktorí ju predali za 1,66 milióna eur. Po predaji vily na ulici nezostal. Jeseň svojho života si užíva v byte za 260-tisíc eur v Prahe-Dejviciach. Občas sa síce posťažuje, že jeho dôchodok je len 666 eur, ale hlboko do vrecka evidentne nemá.
