Priznania žien je facebookovská skupina, kde sa bežne vyskytujú literárne skvosty. Užívatelia Facebooku sa väčšinou prostredníctvom nej ventilujú, anonymne sa na internete zdôverujú so svojimi problémami a mnohokrát žiadajú verejnosť o radu.
Istá Slovenka to však tentoraz poňala inak. V bodoch opísala, čo ju najviac na správaní sa seniorov štve. Tu sú niektoré z nich:
Vážení starí ľudia, chcem vás poprosiť:
Uvedomte si, prosím, že keď sa rozprávate sami so sebou nahlas v autobuse, to je diagnóza.
Uvedomte si, že aj keď bola Vaša doba super, už je tu iná rýchlejšia, modernejšia a nám mladým nezostáva nič iné, iba sa jej prispôsobiť, lebo by nás svet zožral zaživa.
Áno, dnešné deti sú hrozné, rozmaznané, bez rešpektu a veľa z nich by si zaslúžilo jednu výchovnú. Ale keď k vám dôjde na návštevu takéto vnúča, tak sa zamyslite, kde ste vy vo výchove svojich detí urobili chybu a radšej tie vnúčatá zoberte a učte ich o svete, o úcte k starším a iným ľuďom, o našej kultúre, nech sú hrdí, že sú Slováci, rozprávajte staré historky, naučte ich aspoň jednu ľudovku a že krava nie je fialová.
Uvedomte si, že v dnešnej dobe kopec z nás vstáva povedzme o 5. ráno. Cestujeme do práce, kde makáme jak šróby a kým sa konečne dostaneme busmi domov v tých príšerných zápchach, je koľkokrát 6 - 7 hod. večer. Môžeme si akurát navariť večeru, umyť sa a ísť spať. Musíme brať brigády navyše, aby sme nejako vyžili. Aby sme s partnerom nemuseli navždy bývať u rodičov. Preto nám, prosím, dovoľte ten čas strávený v autobuse kukať do mobilu a písať si s kamarátmi alebo mamou, ktorú sme už mesiac nevideli, lebo nemáme čas.
Nakoľko je doba, aká je, aj my mladí máme zdravotné problémy. S nohami a chrbticami alebo nás po 12 hod. v obchode, kde sme celý deň len stáli, bolia nohy a chceme si sadnúť a oddýchnuť. To, že sme mladí neznamená, že sme na baterky a že nemáme nárok byť unavení a ubolení.
Keď vám už teda prekáža, že sedíme a nepustíme Vás, nezačnite sa rozkrikovať na celý bus. Buďte k nám slušní, ako žiadate, aby sme boli my k vám. Zaručujem Vám, že 100% ľudí vás pustí si sadnúť, keď mu poviete "prosím, pustíš ma, bolia ma nohy?" Ako keď začnete nahlas frflať.