Brali sa pred päťdesiatimi rokmi a spolu zostali v dobrom aj v zlom. Ich spoločnú cestu brázdili úspechy, radosť, ale aj odlúčenosť a veľká rana osudu. Čo všetko prežili, nám otvorene porozprávali.
Pred domom na bratislavskej Kolibe nás víta usmiata pani Grúňová so psíkom Maťkom. V útulnej obývačke nás zasa usádza domáci pán, spevák Dušan Grúň, ktorý dostával svojimi hitmi do varu divákov koncom 60. a 70. rokov minulého storočia. Ani po rokoch v sebe nezaprie džentlmena a vorkoholika. V éteri znejú šlágre z jeho nedávno vydaného cédečka a na pracovnom stole ležia fotografie ako svedectvo spoločného života.
Kráčať spolu polstoročie znie v časoch plných rozvodov a rozchodov ako science fiction. Mnohí hovoria, že je to zotrvačnosť, Grúňovci tvrdia, že je to láska. „My sa aj po rokoch stále ľúbime, aj keď je to iný druh lásky ako v mladosti. Nehanbíme si to povedať a bez bozku a rozlúčky nikto z nás z domu neodchádza,“ priznáva dvojica.
Po mesiaci zásnuby
Majka s Dušanom sa spoznali v marci v roku 1966 v bratislavskej Mladej garde pri hudbe. On mal dvadsaťštyri rokov, ona sladkých osemnásť. O mesiac neskôr sa už zasnúbili a 18. novembra toho istého roku aj zosobášili. „Po hostine v hoteli Devín sme nadránom s Majkou kráčali ruka v ruke cez židovskú štvrť Vydrica na Koziu ulicu. Pršalo, boli sme mokrí, zablatení, ale šťastní,“ spomína spevák. Spoločný život dvojica odštartovala v malej izbe s rozlohou 2×3 m bez okna, vody, vlastnej kúpeľne aj WC. „Hneď po svadbe sme išli robiť televíznu reláciu do Vysokých Tatier, kde som spieval. Zobral som aj Majku a to bola naša svadobná cesta,“ hovorí Grúň.
Dlhé čakanie
Medové týždne si však dvojica dlho neužila, keďže prvého decembra bol Dušan Grúň už s kapelou Juraja Velčovského v západnom Nemecku. „Dá sa povedať, že polovicu života som prežil v zahraničí. Pol roka doma, pol roka vonku, a to až do roku 1989. Priznávam, boli obdobia, keď sa mi jeden deň vliekol ako týždeň... Pre mladého zaľúbeného človeka bolo odlúčenie od manželky ako väzenie, keďže sme si nemohli odskočiť na pár dní domov. Ani telefonovať zo zahraničia nebolo vždy jednoduché,“ spomína spevák. „Niekedy som na pošte čakala na výzvu do zahraničia od večera do tretej hodiny ráno a niekedy som sa jej ani nedočkala,“ vysvetľuje Grúňova manželka. Majka si bola vedomá toho, že si berie za manžela umelca a že život s ním nebude jednoduchý, keďže aj otca mala hudobníka. Ale to, že samota a odlúčenie môžu tak bolieť, zistila až neskôr...
Obavy i žiarlivosť
Čas vždy preverí stabilitu partnerských vzťahov a nevyhli sa tomu ani Grúňovci. „Obávala som sa o manžela a aj som žiarlila. Keď som v západnom Nemecku videla v bare, kde Dušan hrával, mladé dámy v nádherných róbach, nebolo mi všetko jedno,“ priznáva Majka. Istý si však nemohol byť ani Dušan. Jeho manželka bola atraktívna mladá žena, ktorá hrala vo filmoch, ako boli Nylonový mesiac (1965, ešte ako Mária Šoltýsová), Tri gaštanové kone (1966) s Michalom Dočolomanským a Jurajom Kukurom, Sebechlebskí hudci (1975)... Venovala sa aj modelingu a v roku 1968 skončila ako prvá vicemiss v súťaži krásy Miss Bratislava. Tvorcovia ju vyhľadávali aj do reklamy, medzi inými aj Juraj Jakubisko. „Samozrejme, že sa obavy v mysli vynárali,“ priznáva aj Grúň. „Odlúčenie bolo trápením, ale nebolo silnejšie ako naša láska a túžba po spoločnom domove.“
Výčitky
Kým Dušan Grúň žal úspechy v západnom Nemecku, v škandinávskych krajinách, Rakúsku, v bývalom ZSSR, Juhoslávii či Bulharsku, Majka trpezlivo čakala doma. „Nie vždy som mohla za manželom vycestovať, pretože dostať víza na Západ nebolo jednoduché. Nehanbím sa povedať, že som si aj poplakala a bolo mi smutno, keď sme boli odlúčení, najmä na Vianoce,“ spomína. „Na druhej strane vďaka tomu, že spieval v zahraničí, som aj ja videla kus sveta. Ale nebolo smutno len mne. Pamätám si, ako ma moja mamička posielala za Dušanom, aby nebol v cudzom svete sám. Poslúchla som ju, ale keď som sa vrátila domov, už som ju živú nenašla... Dodnes ma bolí, že som pri nej nebola,“ vraví smutne Majka.
Šťastie v nešťastí
O život išlo manželom v nórskom Osle v roku 1978. „Boli sme si pozrieť Vigelandský park. Cestou späť sa strhol silný vietor a tesne za nami niečo treslo. Zostali sme v šoku, pretože zo strechy sa zrútil obrovský plech. Keby sme sa o sekundu zdržali, tak nás zabije,“ opisujú hrozný zážitok manželia. Menej šťastia mal spevák v roku 2006. „Viezol som sa autom z Topoľčian do Jaroviec na vystúpenie. Premýšľal som, čo budem spievať, až ma chytil mikrospánok. Narazil som do zvodidiel a auto sa začalo točiť ako v práčke. Zastalo až pred stĺpom, kde horeli sviečky. Ja som mal na rozdiel od tých, za ktorých boli zapálené, šťastie, prežil som to,“ opisuje Grúň.
Beznádej
Hovorí sa, že za úspech sa platí, a ten si u manželov vybral daň v podobe toho, že sa svojho potomka nedočkali. Dušan sa naplno venoval práci a ako priznal, na premýšľanie nad deťmi mu veľa času nezostávalo. Majke, naopak, bolo otupno a po dieťatku túžila. „Ťažko sa mi verejne o tom hovorí a zatiaľ som to nikdy nepovedala, ale ako 35-ročná som o dieťatko prišla. Bola som tehotná dva a pol mesiaca a viac sa mi už otehotnieť nepodarilo,“ priznáva Majka Grúňová a pri spomienke sa jej ešte aj dnes tisnú slzy do očí. „Príčinou boli stresy a zrejme som niečo ťažké aj zdvihla, keďže sme v tom čase stavali dom.“
Domov aj istota
Mnohých držia v manželstve deti, Grúňovcov drží spolu láska. „Majka mi dala domov, istotu, všetko...“ vyznáva sa spevák. „Musím povedať, že Dušan je veľmi dobrý, nekonfliktný človek a skvelý partner do života. Myslím si, že sme prežili krásnych päťdesiat rokov muzikantského života, pretože Dušan hudbu miluje a ja som mu to nikdy nezazlievala,“ dodáva Majka.
