Aj keď sa 17. november stal symbolom Nežnej revolúcie, ozajstná revolta proti komunistom vládnucim v Československu sa začala až o čosi neskôr. Minimálne na Slovensku. Správy o dvadsaťtisícovej demonštrácii v Prahe, na ktorej mal byť usmrtený aj jeden študent, sa na Slovensko začali dostávať až počas nasledujúcich dní.
V pondelok 20. novembra sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave po prvý raz stretli tisícky študentov, ktorí oznámili, že vstupujú do štrajku. „Povedali sme im, čo sa stalo v Prahe a že začíname štrajk,“ spomína si na udalosti spred 27 rokov jeden z lídrov štrajkujúcich študentov VŠMU Miloš Lauko (52). Následne sa študenti presunuli do svojich škôl, kde začali pracovať na šírení revolučnej myšlienky po celom Slovensku.
Centrála VŠMU
V budove VŠMU to od začiatku vrelo, študenti scénografie vytvorili plagáty a študenti spolu s niektorými hercami cestovali po Slovensku, aby ľudí presvedčili na generálny štrajk. „Chodili do fabrík, často museli aj cez ploty preskakovať, a tam ľuďom rozprávali, čo sa stalo v Prahe, že ľudia štrajkujú a podobne,“ opisuje Lauko.
V priestoroch VŠMU si medzičasom študenti stihli pripraviť svoju centrálu. Do jednej miestnosti napríklad priniesli množstvo písacích strojov, na ktorých sa neustále prepisovali pamflety a informačné letáky. Zo začiatku sa k štrajkujúcim študentom taktiež pripojili aj ľudia, ktorí vytvorili hnutie Verejnosť proti násiliu.
Kladenie požiadaviek
Na pôde VŠMU sa organizovali mnohé stretnutia, na ktorých sa rozhodovalo o tom, ako budú vyzerať protesty, ale taktiež o tom, s akými požiadavkami budú štrajkujúci predstupovať pred stále vládnucich komunistov. „Na jednom zo stretnutí pred nás predstúpil aj Rezsö Szabó, ktorý ako prvý povedal, že ak chceme niečo zmeniť, musíme trvať na odstránení vedúcej úlohy KSČ z ústavy,“ spomína si Lauko.
Medzi ľuďmi, ktorí podporovali revolúciu, bola aj vtedy začínajúca moderátorka Iveta Malachovská. „Mám pred očami chvíle, keď sme hneď v prvých dňoch s kolegami v televízii vysielali Štúdio dialóg. Boli to chvíle, keď sa pred kamerou stretávali odchádzajúci politici a z väzenia prichádzajúci nositelia slobody,“ opisuje svoje spomienky Malachovská. Venovala sa aj prípravám Štúdia kontakt, ktoré sa po prvý raz spustilo 6. decembra 1989.
Udalosti Nežnej revolúcie:
16. 11. 1989
prvý protest v Bratislave, na ktorom sa zúčastnilo približne 250 ľudí
17. 11. 1989
dvadsaťtisícová demonštrácia v Prahe
20. 11. 1989
stretnutie študentov na Hviezdoslavovom námestí, ohlásenie štrajku
23. 11. 1989
predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky prijal študentov
25. 11. 1989
v Prahe na Letnej sa zhromaždilo približne 750-tisíc ľudí
27. 11. 1989
uskutočnil sa prvý generálny štrajk od roku 1948
