Herca Ľubomíra Gregora zradilo srdce ešte v polovici septembra tohto roka. Napriek rýchlemu zásahu lekárov bol jeho stav po rozsiahlom infarkte veľmi vážny. V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave lekári doslova bojovali o jeho život. Herec sa podrobil niekoľkohodinovej náročnej operácii, pri ktorej mu voperovali štyri bajpasy, a k tomu sa pridružila aj vážna cievna mozgová príhoda. Po operácii ho lekári udržiavali v umelom spánku a napojený bol na umelú pľúcnu ventiláciu. Jeho kritický zdravotný stav navyše skomplikovali zápal pľúc, opuch mozgu a horúčky. Napriek nepriaznivej prognóze a tomu, že herec mal problémy s vysokým krvným tlakom a so srdcom už aj v minulosti, jeho rodina stále verila, že sa z kómy preberie. Nakoniec Gregorovo ubolené srdce dotĺklo vo štvrtok 17. novembra 2016 v skorých ranných hodinách.
Hercom omylom
Hoci počas života stvárnil desiatky filmových a divadelných postáv, paradoxom je, že Gregor nikdy nechcel byť hercom. „Pôvodne som chcel byť geológom, ale nešla mi matematika ani fyzika, tak som sa zo zúfalstva potajomky prihlásil aj na herectvo,“ priznal v minulosti. No keďže to chcel pred rodičmi zatajiť, podal si prihlášku aj na žurnalistiku. Nakoniec Gregora prijali na obe školy, ale on si predsa len vybral herectvo.
„Nikdy som túto prácu nevnímal tak, že bez nej nemôžem žiť. Žiadny herec v Amerike, Anglicku či vo Francúzsku nežije päťdesiat rokov od rána do večera len filmovaním a divadlom. Hrajú divadlo, keď majú chuť a dostanú dobrú rolu, alebo nakrúcajú film, keď sa im páči a na ňom zarobia. Potom majú svoje haciendy, hrajú golf alebo si cestujú po svete, čo u nás, keďže sme prekonali socializmus, nie je možné,“ bilancoval počas rozhovoru pred tromi rokmi Gregor. V tom čase si zaspomínal aj na Nežnú revolúciu v roku 1989.
„Bola to taká zvláštna doba. Dodnes sa o nej hovorí ako o nežnej revolúcii, kým ja ju volám plyšová. Revolúcie boli zväčša krvavé, a keďže tá naša bola nekrvavá, zrodil sa z nej nejaký zvláštny panák, ktorý poskakuje v parlamente a vo vláde a nič z toho nie je,“ dušoval sa ako starý harcovník. Nežná revolúcia Gregora zastihla práve v období, keď pracoval ako predseda odborovej organizácie. „Po tom, ako som odmietol vydať a zničil nejaké odborárske dokumenty a pečiatky, vyhodili ma z kultúrneho života. Bol som tak jeden z prvých slovenských disidentov. Na bratislavskom Rybnom námestí som na trhu rok predával zeleninu a zemiaky. Až neskôr zhodou rôznych okolností som sa dostal späť k divadlu.“
Otec Zakladateľ
Hocikedy sa Ľubo Gregor a Milan Lasica (76) stretli, známy humorista ho nikdy neoslovil ináč ako „otec zakladateľ“. A Lasicov kompliment rozhodne mal svoj význam. V apríli 1990 totiž Gregor založil spolu s hereckými kolegyňami a priateľkami Zitou Furkovou (76) a Zorou Kolínskou (†60) Divadlo Korzo ´90, dnes známe ako Astorka. O päť rokov nato, v januári 1995, položil Gregor spolu s Pavlom Ruskom (53) základy televízie Markíza, kde sa herec zhostil postu riaditeľa Centra umeleckej tvorby.
V Markíze herec pôsobil až do roku 1998 a za ten čas sa objavil aj vo viacerých televíznych projektoch, ako sú seriál Silvánovci, dobrodružná súťaž Pevnosť Boyard či Erotický salón GLP. Po troch rokoch od založenia televízie to však začalo medzi Ruskom a Gregorom škrípať.
„Bolo to v čase tzv. boja o Markízu a kauzy Gamatex v roku 1998. Počas dovolenky na Sicílii mi zazvonil telefón a volal mi Paľo. Hovoril, že je opretý o stenu a pri hlave má samopal. Zrušil som dovolenku a pobral sa domov. Paľa som v televízii nenašiel a v jeho kancelárii sedel Kočner s Ághom. Fajčili a pod oknom stál chlapík s bejzbalovou palicou. Rusko zmizol,“ povedal v máji 2013 Novému Času Nedeľa Gregor a netajil sa tým, že Rusko ho ľudsky sklamal. Až v tom čase herec zistil, že neboli jedinými majiteľmi televízie. „S odstupom sa na to pozerám ako na nedorozumenie dvoch manželov. K Paľovi som mal takmer otcovský vzťah. Chvíľu som sa o neho aj staral, a keď nemal peniaze, tak som mu požičal,“ uzavrel kapitolu na tému Pavol Rusko Gregor.
Vzťah s otcom
To však nebolo jediné, čo herca v spomienkach škrelo. Gregora trápilo aj to, že jeho vzťah s otcom nebol práve ideálny. Otec synovo povolanie zo začiatku bojkotoval a dlho ho nebral vážne. A to všetko až do času, pokiaľ si Gregor nezahral najmladšieho Lenina v strednej Európe. „Hoci ja ako Lenin bola dosť absurdná predstava, kolegovia mi povedali, že súdruhovia si ma zamilujú a dostanem sa na Novú scénu,“ priznal svoj vedľajší úmysel Gregor.
Netušil, že postavou kontroverzného revolucionára sa zalíška nielen súdruhom, ale aj vlastnému otcovi. „Otec bol konzervatívny komunista a nikdy ho netešilo, že som herec. V živote sa so mnou o divadle nerozprával a takisto v ňom nebol, lebo nemal záujem. Na Lenina však prišiel,“ opisoval Gregor, ktorého v divadle zatienil samotný otec. „Keďže poznal všetkých súdruhov, bol najslávnejší na premiére. Po predstavení mu chodili funkcionári gratulovať, akého má úžasného súdruha uvedomelého syna,“ smial sa herec, hoci ho odcudzenie s vlastným otcom neraz zabolelo.
„Samozrejme, že mi to bolo ľúto, ale vždy sme boli v dialektickom rozpore. Otec slušne zarábal, mal dobré spoločenské postavenie a bývali sme v nadštandardnom byte - plynuli mi z toho nejaké výhody. Od istého veku som sa však akoby odtrhol, mal som odlišné názory a vydal som sa po svojej vlastnej ceste,“ priznal Gregor, ktorý sa s otcom zmieril, až keď ho navštevoval na smrteľnej posteli.
Potreboval ženy
Ženy boli pre Ľuba Gregora vždy veľkou slabosťou. Svedčí o tom aj skutočnosť, že do chomúta vstúpil hneď päťkrát. „Moji kamaráti a psychológovia prišli na to, že mám asi oidipovský komplex. Bol som závislý od matky a zrejme aj to som v živote hľadal,“ povedal herec, ktorému sa dlho nedarilo nájsť recept na šťastné manželstvo. „Profesionálna cesta sa mi veľmi dobre vydarila, súkromná, žiaľ, nie. Nevedel som spojiť tieto koľajnice a nenašiel som uzly, kde by sa pretínali. Robil som kariéru, aby som zarobil peniaze a uživil rodinu, čím som vlastne zapríčinil tieto katastrofy,“ priznal sa štvornásobný otec Ľubo Gregor. Do svojej prvej ženy Julky sa zamiloval ešte na vysokej škole.
„Bola to študentská láska a veľmi som ju miloval. Ostatné vzťahy boli viac-menej také racionálno-citové, lebo ja vedľa seba potrebujem ženu. Bez ženy neviem žiť a svoje vzťahy som vždy legalizoval. Nevedel som naraz žiť v dvoch vzťahoch, lebo raz sa to musí skončiť,“ vysvetlil bonvivánsky herec. Ten sa snažil byť k svojim láskam vždy veľkorysý. „Ponúkol som im všetko, čo som mohol splniť. Keď som však zistil, že vzťah nenapĺňa moje predstavy, povedal som si, načo budem ťahať tragač, ktorý sa aj tak rozsype?“ povedal Gregor a dodal: „Odišiel som síce zo štyroch manželstiev, ale vždy férovo - s kufríkom, so zubnou kefkou a s pyžamom!“
Prenasledovanie
Tú pravú ženu nakoniec našiel v Dagmar (58) mladšej o 15 rokov. „Je mojou ženou, priateľkou, i matkou,“ nedal dopustiť na svoju poslednú manželku. Spoznali sa pri nakrúcaní markizáckeho seriálu Veľké srdce. Hlavnú postavu mal hrať pôvodne Juraj Kukura, ale na poslednú chvíľu sa jej vzdal. Voľba teda padla na Gregora. „Prvá klapka prebehla pod Starým mostom, ešte vedľa Divadla Aréna. V tom čase som práve ukončil jeden vzťah. Keď ma doviezli na nakrúcanie, zbadal som neďaleko pľacu ženu, o ktorej som si myslel, že je to tá, s ktorou som sa rozišiel,“ smial sa v minulosti herec.
Bola to však sympatická Dagmar, sestra člena štábu. Už po prvom nakrúcacom dni ju herec pozval na dovolenku na Sicíliu. Súhlasila, a tak sa začal ich príbeh. „Odvtedy sme boli obaja šesť rokov doslova na úteku. Tak nám závideli! Zle nám robila nielen moja exmanželka, ale aj Dagmarin bývalý manžel,“ priznal po rokoch Gregor. „Jej muž ma dokonca fyzicky napadol a pobili sme sa! Keď sme cestovali na Sicíliu, moja ex mi zobrala kľúče od auta a vypustila pneumatiky,“ opisuje komplikovaný boj o svoju lásku herec.
Na dôchodku
Práve s Dagmar mladšou viac ako o desaťročie si Gregor užíval aj pokojnú jeseň života. Z nenápadného paneláka v bratislavských Podunajských Biskupiciach sa presťahovali do rušného Starého Mesta, kde to mal herec len na skok do svojho domovského Divadla Astorka. Práve v ňom sa po dlhých rokoch Gregor opäť postavil na divadelné dosky v hre Život je taký spolu s hercami Zitou Furkovou a Vladom Černým (65). Hoci predtým sa podľa Gregorových výrokov mohlo zdať, že na herectvo už zanevrel.
„Dnešní herci hrajú v divadle veľmi slušne Dostojevského, Shakespeara a iné ťažké hry, a potom sa v televíznych srač... strápňujú len preto, aby sa uživili. Pred časom mi zavolali, aby som hral v jednom seriáli. Povedal som, aby si na to zavolali nejakého študenta, nie mňa. Nebudem hrať nejakú malú ,čurdu‘, v týchto seriáloch hrať nechcem,“ vyjadroval sa rozčarovaný Gregor, ktorému sa pred smrťou splnil aspoň jeden z tajných snov. Vrátil sa na divadelné dosky.
