Vietor v sobotu dosahoval rýchlosť až 115 km/h a Tatrami sa prehnal na deň i hodinu presne ako osudná ničivá víchrica spred dvanástich rokov. O tom, ako to v ten deň na osudnom úseku vyzeralo, porozprával Novému Času Ján Kromka (55) z Popradu.
Architekt Ján Kromka mal v ten deň obrovské šťastie. „Vedel som o výstrahe meteorológov a sledoval som situáciu. Som aj pilot, počasie a správanie sa počas neho je pre mňa dôležité. Po piatej večer sme skončili s prácou na Bielej Púti a od juhu sa začínal dvíhať silnejší vietor. Keď prepadne cez hrebene a v úzkych dolinách sa zosilní, to neveští nič dobré,“ hovorí Kromka a pokračuje. „Tesne pred šiestou to už vyzeralo hrozivo. Stromy sa nakláňali až k ceste a celý čas som tŕpol, aby ma niektorý z nich netrafil. Našťastie som sa šťastlivo dostal až na koniec Demänovskej doliny,“ opísal desivý zážitok.
Toľko šťastia ako on nemal Justin (22) zo Singapuru, na ktorého v sobotu podvečer spadol strom nad Záhradkami v Jasnej pod Chopkom - v lokalite Lúčky. Bol na výmennom študijnom pobyte na univerzite v Ostrave. Resuscitovali ho 45 minút, mal vážne poranenú hlavu a na podnety nereagoval. V nemocnici bojuje o život. A to napriek tomu, že sa zachoval maximálne zodpovedne. Keď zistil, že cesta je neprejazdná, auto odstavil.
Žije len vďaka prístrojom
V nemocnici, kde leží, o Justinovi okrem jeho mena a krajiny, odkiaľ pochádza, nevedia nič. O jeho vážnom stave by chceli upovedomiť rodinu. „Žije len vďaka prístrojom,“ vyjadrili sa pre Nový Čas v nemocnici. Ani na polícii v Liptovskom Mikuláši nevedia o mužovi viac. Nový Čas oslovil aj ministerstvo zahraničných vecí. Odkázali, že požadované informácie poskytnúť nemôžu.
