Opäť nás ním bude sprevádzať charizmatický hlas herca Petra Rúfusa. Ako nám so slzami v očiach priznal, prerozprávať príbehy detí, ktoré bojujú o prežitie, nie je jednoduché. Zvlášť, keď mu pripomínajú smútok, ktorý zažil on sám...
Práve idete z nahrávania upútaviek pre galavečer Srdce pre deti. Už piaty rok ste jeho hlasom. Čím bude tento ročník pre vás iný?
Doteraz som bol vždy iba hlas, ktorý sa naživo zo zákulisia prihováral divákom. V tomto ročníku už budem stáť priamo na javisku. Neviem si to vôbec predstaviť, pretože v priamych prenosoch už vystupovalo mnoho spevákov, ktorí nápor emócií nevydržali, a ani sa im nečudujem. Má to však jednu výhodu, a to, že je to naživo a nič nie je vystrihnuté ani hrané...
Čo sa vo vás odohráva, keď divákom tlmočíte príbehy životom ťažko skúšaných detí?
Prerozprávať ich príbehy je citovo veľmi náročné. Na to, aby som to zvládol a podal čo najprofesionálnejší výkon, mám jeden trik, ktorý vám však nemôžem prezradiť. Pod všetkými príbehmi ide môj hlas a príbehy sa nahrávajú priebežne zhruba od septembra. Čiže žijem tým už pár mesiacov. A nielen ja, ale aj producenti a mnohí ďalší ľudia, ktorí za týmto úžasným projektom stoja. Tí sú dokonca priamo s kameramanmi na pľaci, kde sa srdcervúce príbehy nakrúcajú. Dáte mi za pravdu, že je to určite iné, keď to vidíte sprostredkovane cez televíziu, ako keď to všetko vnímate naživo u niektorej z rodín. Potom sa nemôžeme čudovať, že ľudia, ktorí na projekte pracujú, pri ňom preplačú štvrť roka.
Ako teda dokážete podať taký profesionálny a emotívny výkon zároveň?
Je to veľmi náročné, pretože ma to dojíma. Prezradím vám, že sa to nahráva s mnohými prerušeniami, nie je to nikdy plynulé... Občas musím zastaviť, poriadne sa nadýchnuť, aby som mohol pokračovať. Je to také zvláštne citové vypätie, ktorému sa musíte brániť všetkými silami, aby ste podali aspoň približný profesionálny výkon. Preto mimoriadne obdivujem moderátorov večera - Adrianu Kmotríkovú, ktorá si prežila svoje, a Jana Mečiara. Každý máme nejaké svoje zázemie a to, čo nás v súkromnom živote postihuje a čo sa nám v takýchto emotívnych situáciách vynára. Sú to veci, ktorým sa bránite a nechcete ich dať najavo a ony sa, potvory, vždy vyderú na povrch.
