Bývalý kubánsky prezident Fidel Castro zomrel v piatok večer vo veku 90 rokov, informovala o tom kubánska agentúra Prensa Latina. Fidel Castro vládol Kube takmer polstoročie. Pre jedných bol totalitný vládca, zatiaľ čo pre druhých "garant dôstojnosti a nezávislosti Kuby".
"Túto smutnú správu priniesol prezident Raúl Castro prostredníctvom vystúpenia v štátnej televízii," napísala Prensa Latina. Prezident ďalej uviedol, že telo bývalého revolučného vodcu podľa jeho želania spopolnia. Vodca kubánskej revolúcie podľa Raúla zomrel v piatok 22:29 miestneho času (dnes o 04:29 SEČ). Podrobnosti o pohrebe má vláda oznámiť v najbližších hodinách.
"El comandante" Castro si priaznivcov získaval nielen bojom proti imperializmu, pod heslami "Vlasť alebo smrť!", ale neskôr aj bezplatným zdravotníctvom a odstránením približne 25-percentnej negramotnosti. Jeho budovanie socializmu však nakoniec priviedlo kubánske hospodárstvo ku kolapsu.
V júli 2006 odovzdal Fidel Castro kľúčové vládne právomoci bratovi Raúlovi. Pôvodne malo ísť len o dočasné riešenie, než sa dlhoročný vládca Kuby dostane zo zdravotných problémov. Vo februári 2008 ale Raúl získal vedúce funkcie natrvalo.
Aj po roku 2006, kedy odovzdal zo zdravotných dôvodov vládu svojmu bratovi Raúlovi, zostával Fidel Castro pre Kubáncov "líder máximo" - najvyšší vodca - a jeho slová pre nich boli takmer sväté, a to napriek tomu, že v kubánskych väzniciach sú stále politickí väzni. Castro bol aj pre početných zahraničných priaznivcov ikonou revolúcie, na čele ktorej v roku 1959 zvrhol na Kube diktátora generála Fulgencia Batistu.
Mnohých fascinoval, keď v januári 1959 ako šarmantný mladý partizán triumfálne vchádzal do Havany a na ramenách mu sedeli dve holubice (pre niekoho to bolo znamenie afrokubánskych bohov Oris). Čoskoro však Castro ako kubánsky najvyšší predstaviteľ, ktorým sa stal vo februári 1959, začal budovať socializmus, znárodnil majetok zahraničných i domácich podnikateľov a zrušil politické strany. Na trest smrti či dlhoročnému žaláru boli odsúdení predstavitelia Batistovho režimu, ale aj niektorí niekdajší Castrovi Companeros. V zahraničnej politike pokračoval v boji proti USA a podporoval partizánske hnutia v Latinskej Amerike a Afrike.
Spočiatku sa Castro snažil o politiku nezávislú na Sovietskom zväze, ale kolaps ekonomiky v polovici 60. rokov ho donútil prikloniť sa definitívne k Moskve. Urobil tak podporou invázie do Československa v auguste 1968, čím stratil časť priaznivcov, ale získal materiálnu pomoc. Rozpad Sovietskeho zväzu po roku 1991 však zasadil kubánskej ekonomike ďalšiu citeľnú ranu, takže Castro zľavil z dogiem, avšak len hospodárskych a nie výrazne.
Niekoľkokrát navštívil niekdajšie Československo. V júni 1972 v Prahe dostal Rád bieleho leva I. triedy a čestný doktorát Karlovej Univerzity. Krátko sa v Československu zastavil tiež v septembri 1973 a v novembri 1986.
Ešte na jar 2006 sa zdalo, že Fidel Castro bude vládnuť do sto rokov: stále mal dosť energie aj na dlhé prejavy, v ktorých hovoril o ideáloch revolúcie, ale aj o počasí, športe (jeho najdlhší prejav trval v roku 1986 sedem hodín a desať minút). V júli 2006 šokoval, keď kvôli operácii tráviaceho traktu prvýkrát po 47 rokoch odovzdal najvyššie právomoci bratovi. Aj potom sa však často vyjadroval v tlači k rôznym témam, ale na verejnosti sa objavoval len zriedka.
Fidel Castro Ruz (narodený 13. augusta 1926) sa už ako študent práv v Havane politicky angažoval nielen na Kube. Napríklad v roku 1947 sa zúčastnil neúspešného pokusu o zvrhnutie diktatúry v Dominikánskej republike, rok nato stál na barikádach v Bogote. V tej dobe sa tiež oženil s Mirth Diaz, s ktorou má syna Fidelity (jadrového fyzika) a s ktorou sa po siedmich rokoch rozviedol. Neskôr splodil Castro ešte minimálne päť synov a dcéru, ktorá v roku 1993 emigrovala do USA.
Domáce národné povstanie sa Castro pokúsil najprv neúspešne začať 26. júla 1953 útokom na kasárne Moncada v meste Santiago de Cuba. Za účasť na tejto akcii bol odsúdený na 15 rokov väzenia, po dvoch rokoch bol ale amnestovaný a odišiel do Mexika, kde založil Hnutie 26. júla. S niekoľkými jeho členmi, vrátane slávneho Ernesta Che Guevaru, sa v decembri 1956 vylodil na pobreží Kuby a z hôr Sierra Maestra potom viedol víťaznú partizánsku vojnu.
Pre talentovaného rečníka Castra nebolo v 50. rokoch ťažké získať si srdce davu. Kuba bola vtedy rajom amerických investícií aj turistov, ktorí sa jazdili baviť do havanských nevestincov, zatiaľ čo väčšina vidieckeho obyvateľstva žila v chatrčiach. Krajina bola síce tretia v príjmoch na hlavu z krajín Latinskej Ameriky, ale medzi obyvateľmi panovali extrémne rozdiely. Vtedy vtrhol do politiky "advokát chudobných" Fidel Castro.
Výberová chronológia hlavných udalostí v histórii Kuby za vlády Fidela Castra a jeho brata Raúla Castra:
- 13. augusta 1926 - Fidel Castro Ruz sa narodil v mestečku Birán v provincii Holguín, v rodine plantážnika pochádzajúcej zo španielskej Galície. Už v detstve sa vyznačoval mimoriadnou vnímavosťou, pevnou vôľou a veľkou ctižiadostivosťou.
- 1. januára 1959 - Diktátor Fulgencio Batista utiekol z Kuby a povstalci pod vedením Fidela Castra sa po dvojročnom boji ujali moci v krajine.
- 16. februára 1959 - F. Castro sa stal predsedom revolučnej vlády.
- 4.-13. februára 1960 - Kubu navštívil podpredseda sovietskej vlády Anastas Mikojan, podpísal prvé z mnohých obchodných dohôd na najbližších 30 rokov.
- jún 1960 - Kuba znárodnila USA vlastnené rafinérie, keď odmietli spracovávať sovietsku ropu. Do októbra 1960 vyvlastnila takmer všetky zvyšné americké firmy na ostrove. USA zakázali vývoz tovaru na Kubu s výnimkou potravín a liekov.
- 16. apríla 1961 - F. Castro vyhlásil Kubu za socialistický štát.
- 17. apríla 1961 - Takmer 1300 kubánskych exulantov podporovaných americkou CIA sa vylodilo v Zátoke svíň. Vpád, ktorý mal viesť k zosadeniu F. Castra, po dvoch dňoch stroskotal.
- 7. februára 1962 - USA zakázali akýkoľvek dovoz z Kuby.
- 22. októbra 1962 - Americký prezident John F. Kennedy oznámil, že na Kube sa nachádzajú jadrové strely ZSSR. Po americkej blokáde Kuby a týždni napätej diplomacie sovietsky líder Nikita S. Chruščov súhlasil s ich odstránením a Kennedy prisľúbil, že USA nepodniknú inváziu na Kubu.
- marec 1968 - Vláda Fidela Castra prevzala kontrolu nad takmer všetkými súkromnými firmami okrem malých fariem.
- júl 1972 - Kuba vstúpila do Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP).
- február 1976 – Kuba prijala novú ústavu, v ktorej bola zakotvená vedúca úloha komunistickej strany. Popri funkcii predsedu vlády a prvého tajomníka Komunistickej strany Kuby získal F. Castro aj úrad prezidenta.
- december 1976 – F. Castro sa stal predsedom Štátnej rady a vlády.
- apríl 1980 - V prístave Mariel vypukla utečenecká kríza po oznámení Kuby, že umožní komukoľvek odísť z krajiny. Do konca septembra opustilo ostrov asi 125.000 ľudí.
- december 1991 - Pád Sovietskeho zväzu ukončil rozsiahlu pomoc Kube a obchod s touto krajinou, ktorej hospodárstvo začalo upadať.
- august 1994 - Fidel Castro oznámil, že nebude Kubáncom brániť v odchode z ostrova, z ktorého sa po tomto vyhlásení do USA po mori vydalo približne 40.000.
- október 1997 - Na piatom zjazde Komunistickej strany Kuby potvrdil Castro mladšieho brata Raúla Castra ako svojho nástupcu.
- 21.-25. januára 1998 - Kubu navštívil pápež Ján Pavol II.
- 23. júna 2001 - F. Castro počas prejavu pod páliacim slnkom nakrátko odpadol.
- 16. decembra 2001 - Do kubánskej Havany dorazila prvá priama potravinová pomoc USA za ostatných takmer 40 rokov.
- 6. marca 2003 - Kubánsky parlament zvolil F. Castra za predsedu Štátnej rady na šieste päťročné funkčné obdobie.
- 18. marca 2003 - Kubánska vláda avizovala zákrok proti disidentom obviňovaným zo spolupráce s USA na ukončení socializmu na ostrove. Na tri až 28 rokov väzenia odsúdili 75 otvorených kritikov Fidela Castra.
- 20. októbra 2004 - F. Castro po prejave zakopol a spadol, utrpel pomliaždeninu kolena a zlomeninu ruky.
- 1. augusta 2006 - F. Castro po operácii v dôsledku vnútorného krvácania, ktoré pripísal prepracovanosti a vyčerpaniu, dočasne odovzdal funkcie bratovi Raúlovi Castrovi. Takého rozhodnutie urobil po prvý raz počas svojej vlády. Národu vtedy v liste oznámil, že trpel gastrointestinálnym krvácaním, ktoré pravdepodobne zapríčinil stres spôsobený jeho častejšími verejnými vystúpeniami v Argentíne a na Kube.
- 19. februára 2008 - Fidel Castro sa vzdal úradu kubánskeho prezidenta.
- 24. februára 2008 - Kubánsky parlament zvolil jeho brata Raúla Castra za nového predsedu Rady štátu. Bol jediným nominantom na funkciu prezidenta.
- 19. apríla 2011 - Kubánska vládnuca komunistická strana zvolila prezidenta Raúla Castra za svojho prvého tajomníka a prvého viceprezidenta Josého Machada Venturu za jeho zástupcu vo funkcii druhého tajomníka. Najvyšší politický orgán strany tak pri prechode karibskej krajiny na nový ekonomický model povedú stranícki veteráni.
Vymenovanie Raúla Castra do funkcie prvého tajomníka ústredného výboru strany, na post, v ktorej vystriedal svojho staršieho brata Fidela Castra, sa očakávalo. Avšak vymenovanie straníckeho veterána Machada Venturu za jeho zástupcu zrejme sklame mnohých Kubáncov, ktorí dúfali, že sa do čela strany dostane nová krv.
Zjazd strany v hlavnom meste Havane neočakávane navštívil Fidel Castro. Účastníci ho privítali búrlivým potleskom. Mnohí z delegátov plakali, keď mu mladý pomocník pomáhal na jeho miesto. Vodca kubánskej revolúcie stál očividne neisto a opieral sa o ruku svojho asistenta. Na vlastnú žiadosť nedostal Fidel Castro prvýkrát od založenia Komunistickej strany Kuby pred vyše 40 rokmi v jej vedení žiadnu funkciu.
Výberová chronológiu dôležitých medzníkov vo vývoji Castrovho zdravotného stavu, ktoré napriek utajovaniu prenikli na verejnosť:
- 1985 - Castro sa zo zdravotných dôvodov vzdal fajčenia cigár.
- 20. apríla 1994 - Havana dementovala správy zahraničných médií, podľa ktorých Castro utrpel závažnú zdravotnú príhodu podobnú srdcovému infarktu či krvácaniu do mozgu.
- 1. septembra 1997 - Castro sa objavil na verejnosti a rozptýlil fámy o tom, že utrpel miernu mŕtvicu.
- júl 1998 - Kubánka Elizabeth Trujillová, ktorá sa vydávala za Castrovu lekárku, na Kostarike uviedla, že kubánsky líder trpí smrteľnou mozgovou poruchou, hypertenzívnou encefalopatiou. Rozhnevaný Castro tvrdenia poprel. Neskôr sa ukázalo, že si ich Trujillová vymyslela.
- 23. júna 2001 - Počas dvojhodinového prejavu Castro na pár sekúnd omdlel a klesol na rečnícky pult. Prebral sa v sanitke a o sedem minút sa vrátil, aby vyhlásil: "Cítim sa výborne." Svoju náhlu slabosť pripísal horúčave a vyčerpanosti.
- 29. júna 2001 - Castro objavil na čele 40.000 protiamerických demonštrantov a označil svoj zdravotný stav za "lepší, ako kedykoľvek predtým".
- 14. mája 2004 - Na čele pochodu proti americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi sa Castro opieral o jedného z pochodujúcich a zdalo sa, že chodí len s ťažkosťami.
- 20. októbra 2004 - Castro sa po prejave na schodoch pred mauzóleom legendárneho revolucionára Che Guevaru v meste Santa Clara potkol a zlomil si ľavú nohu v kolene a pravú ruku. Niektoré detaily boli zverejnené: utrpel fraktúru jabĺčka v ľavom kolene na osem častí a ľahšiu zlomeninu pravého ramena. Počas trojhodinovej operácie, keď mu koleno spevnili pomocou titánových vlákien, odmietol celkovú anestéziu. Kubáncom odkázal, že správu krajiny má plne pod kontrolou.
- 26. júla 2006 - Kubánskeho vodcu hospitalizovali s vnútorným krvácaním do tráviaceho traktu.
- 31. júla 2006 - Castro dočasne poveril vedením krajiny svojho brata a dezignovaného nástupcu Raúla po tom, ako sa podrobil vážnemu operačnému zákroku.
- 2. decembra 2006 - Castro sa nezúčastnil na odložených štátnych oslavách svojich 80. narodením, čo vyvolalo špekulácie o tom, že zomiera. Americká tajná služba CIA uviedla, že kubánsky líder trpí smrteľnou rakovinou.
- 26. decembra 2006 - Španielsky lekár Jose Luís García Sabrido po prehliadke Castra uviedol, že pacient netrpí rakovinou a zotavuje sa z črevného ochorenia.
- 15. januára 2007 - Podľa španielskych novín El País Castro trpel tzv. divertikulitídou, čiže zápalom vydutín v oblasti hrubého čreva.
- 30. januára 2007 - Castro sa objavil na šesťminútovom videozázname. Stále pôsobil krehko, avšak očividne pribral na váhe.
- 17. decembra 2007 - Kubánsky líder naznačil možnosť svojho odchodu z politiky keď uviedol, že sa nechce za každú cenu držať pri moci, ani prekážať v ceste mladším lídrom.
- 24. januára 2008 - "Keď som v noci z 26. na 27. júla 2006 vážne ochorel, myslel som si, že prišiel môj koniec," napísal Castro.
- 19. februára 2008 - Castro poďakoval spoluobčanom za zvolenie do parlamentu a oznámil, že nebude ašpirovať na kľúčový post predsedu Štátnej rady a vrchného veliteľa ozbrojených síl. Zdôraznil, že tieto funkcie už v žiadnom prípade neprijme.
